Písmo:
A-
|
A+
Rozbušku emócia spúšťa
dynamit tu však nezúri
na výbuchy cesta pustá
hrdlo vytŕča pazúry.
Nedá sa brániť nijako
servítku dať si pred ústa
bolo by to len na oko
pochybností ďalej spústa.
Neberú sa tu zábrany
na to čas myslieť nebýva
keď soľ Ti dušu poraní
úprimnosť priama, nekrivá.
Vzduch už sa ženie z plných pľúc
hlasivky topí v prievane
s pokojom uší sa rozlúč
výkriku vreskot nastane.
