Písmo:
A-
|
A+
Šelesťou ticho spieva v hlasivkách sucha príkrom
z jazyka prach vírom sám kričí drzo do diale
trhliny bez štiav tvrdo praskajú mu ospalé
chamtivo hrabe dunám si piesok náruč pri trón.
Z vlahy je akurát tak para niekde v oblačí
s túžobným pohľadom ku nej často nahor vzhliada
s nádejou topiaca v snoch tuší, že padne rada
počasie mení tváre, raz dažďu sa uráči.
Prvotné kvapky vrátia lesk očiam ukradnutý
pery sa zlepené už netaja svetliť ústa
a rybár vnorí do vôd bez spomienky stôp prúty.
Infúzia krajinou na život pochodne hustá
výdychu paru vsadiť s úsmevom rada vnúti
k fanfáram nádychov ľpie poklona v dávkach už stá.
