Ráno zazvoní budík
deň trochu iný je
ja poviem len dík
v zrkadle sa usmeje.
Na mňa známa tvár
je to už zvyčaj
ja vravím jej zdar
pozvem ju na čaj.
Bilancujeme trochu
o okrúhlom výročí
nerozhýbeš sochu
hlava sa zatočí.
Mávneme rukou však
na konci zmýšľania
ved to má byť tak
nehľadiac na priania.
Nech len plynie čas
a všetko je v pohybe
veď inak by boli z nás
len tie sochy nehybné.






