
Nikto mi nedal to čo mi Ty dávaš
do očí jasotu, kyslík zas v pľúca
iskrami života pokropíš dna váz
v temnote základ sa výbojmi rúca.
Dýcha sa ľahšie mi, ostrejšie vidí
keď Ťa mám po boku, za ruku, v srdci
do snov mi s nahotou na perách prídi
diamant brúsený s láskou je tvrdší.
Život však krajší je ako sny hmlisté
pery Ti chutnávam dotykom perí
zlodejom zo záhrad Tvojich som iste
z rán aj tá najhoršia v hojenie verí.