Nobelova cena za mier má svoj proces a pravidlá. Nobelov výbor však v roku 2014 urobil viac než „štandardné rozhodnutie“, ktoré by mohlo vylepšiť jeho skóre. V tomto roku bol rekordný počet nominovaných (278), avšak ako v predošlých rokoch aj tento rok nezaostáva svojou dávkou kontroverznosti. Bez ohľadu na uvedené medzi nominovanými bol napríklad whistleblower Edward Snowden, pápež František či ruský prezident Vladimír Putin. Vyzerá to tak, že spokojní nebudú nikdy všetci. Každý nominant mal svojich podporovateľov a argumenty pre konkrétne víťazstvo. Kto vzbudil pohoršenie, údiv a komu sme sa mohli potešiť radšej ponechajme na každého voľnú úvahu.
Čo je ale dôležité, cenu vyhrala dvojica Malala Yousafzai a Kailash Satyarthi a to konkrétne „za boj proti útlaku detí a mládeže a za presadzovanie práva na vzdelanie pre všetky deti". Tento krok výboru potešil zvlášť aj z toho dôvodu, že okrem „tradičných kritérií“ výbor akoby svojim postupom zdôraznil princíp rovnosti nominantov. Pri cene tohto druhu, a v tomto konkrétnom prípade, považujem za dôležité prihliadať na pozíciu ktorú nominant zastával v čase boja (za určité hodnoty) tzn. bez ohľadu na vek, postavenie, moc (finančnú či osobnostnú), podmienky a spôsob boja, možné hrozby z boja vyplývajúce a pod.
Malala, v tomto čase 17 ročné pakistanské dievča, Paštúnka, ocenená výborom aj za „heroic struggle“ (heroický boj) netušila či sa v októbri 2012 dožije rána po útoku ozbrojenca Talibanu. V roku 2014 ale preberá a delí sa o Nobelovu cenu za mier ako najmladšia laureátka v histórii. Jej návrat do života je určitým spôsobom akýmsi fénixovým návratom v zmysle nezničiteľného ducha.
Nedá sa tak nepripomenúť jej odvážna cesta aktivistky. Kým viacerí z nás sme sa v jedenástich rokoch hrávali v pohodlí domova, Malala v tom veku už presadzovala právo žien na vzdelávanie. V rovnakom veku písala pod pseudonymom denník pre BBC v urdštine o živote pod nadvládou Talibanu. Život v raji, tak nazýva miesto Svát odkiaľ pochádza, sa končí v roku 2007, keď sa údolie dostalo pod vplyv Talibanu. Situácia v Sváte sa postupne vyhrocovala a okrem iného došlo aj k úplnému zákazu vzdelávania dievčat. Zdá sa, že práve tento krízový moment vyburcoval Malalu k ešte výraznejšiemu hoc o to viac nebezpečnému boju. Poskytovala čoraz viac tajných rozhovorov, článkov, s cieľom upozorniť na bezútešnosť a hrôzostrašnosť situácie. Jej sila, razantnosť, viera a presvedčenie si našli cestu aj do okolitého sveta. Malala pokračovala v zakázanom štúdiu, spoznávala silu svojho pera a hlasu. Úmerne tomu sa však zvyšovalo nebezpečenstvo ohrozenia jej života, čím sa paradoxne zaoberali skôr jej rodina než ona sama. Niet divu keď napr. v Afganistane za obdobný skutok trestali dievčatá „minimálne“ vyliatím kyseliny do tváre. Pochopiť silu jej odhodlania a nebezpečných krokov za presadzovanie práva na vzdelávanie dievčat, hraničiace miestami až s absurdnosťou, je možné pochopiť v jej knihe „Volám sa Malala“. Je dôležité však upresniť, že Malala videla vo vzdelávaní viac než výučbu a memorovanie jednotlivých predmetov. Predovšetkým mala na mysli vzájomné vzťahy v škole, učiť sa ako spolu žiť a rešpektovať sa, diskutovať a viesť vzájomný dialóg. Práve dialóg sa stal jej hlavnou „zbraňou“. Spočiatku chcela byť lekárkou (ako mnohé dievčatá zo Svátu), neskôr političkou (inšpirovaná politickými a životnými okolnosťami, možno aj Bénazír Bhuttovou). Vedela totiž, že bez tohto boja by jej sny ostali len snami.
V reakciách na jej víťazstvo bolo možné stretnúť sa s názormi ako príliš mladá na cenu alebo, že cenu si zaslúžil skôr jej otec. Bližšie oboznámenie sa so životným príbehom Malaly je ohromujúce a jeho vplyv je nespochybniteľný. Rovnako dôležité je, že v tomto životnom príbehu významnú rolu zohráva práve jej otec Ziauddín Júsafzaj. Mimoriadna osobnosť, ktorá Malalu vždy sprevádzala a podporovala a to aj v rovnosti (s bratmi v moslimskom svete). Jeho zásluhy v tomto príbehu sú skutočne pozoruhodné, v moslimskom svete nevídané a hodné osobitnej knihy. Podstatu však Malala voči svojmu otcovi vyjadrila v ďakovnej reči pre CNN. Uviedla, že „je vďačná svojmu otcovi za to, že jej nepristrihol krídla, ale nechal ju letieť“. Faktom ostáva, že Malala, jej otec (a všetci zainteresovaní) by bez seba navzájom neboli tam kde sú a dovolím si povedať, že o víťazovi Nobelovej ceny by možno dnes Malala len čítala (ak by bola nažive).
Nobelov výbor svojim rozhodnutím (si) pripomenul jedno z dôležitých kritérií zakladateľa ceny a to prínos pre spolunažívanie medzi národmi (tzv. “fraternity between nations” ). To sa pri tohtoročnom ocenení premietlo konkrétne do spojenia hinduistu s moslimkou, Inda s Pakistankou, zrelej osobnosti s odvážnou tínedžerkou. V dnešnom svete akoby navonok nezlučiteľné sa spojilo v jedno, v boji za vzdelávania a proti extrémizmu.
Druhá polovica ocenenia sa dostala k rukám Kailasha Satyarthi, alebo aj „the seeker of truth“ (hľadača pravdy, spravodlivosti). Dlhoročný indický aktivista, ktorý venoval časť svojho života boju za práva detí. Je známy množstvom protestov a demonštrácií, ktoré organizoval vždy v duchu Gándiho mierovej tradície, na potlačenie vykorisťovania detí za účelom finančného zisku. Jeho práca sa premietla aj do medzinárodných dohovorov o právach dieťaťa a mala aj konkrétny dopad na oslobodení desaťtisíc detí, ktoré žili v rôznych formách otroctva.
Malalin príbeh je aj našim príbehom, každého jedného z nás, či a akú „zbraň“ zvolíme v boji za individuálnu či skupinovú spravodlivosť. Netreba zároveň zabúdať, že mlčanie či prihliadanie sa skrivodlivosti je jednou zo zbraní nespravodlivosti.
Je to však príbeh aj o odvahe plniť si svoje sny a tak nám Malala pripomenula známy výrok Paula Coelha, že „keď po niečom túžiš celý vesmír sa spojí, aby si to mohol uskutočniť.“
...a tak Vám spolu s OZ Marginal prajem dostatok odvahy, nadšenia a vytrvalosti na Vašej ceste.
Autor článku: Mária Brišková
Autor fotografie: BBC
