... po mnohých ostrých serpentínach a zákrutách.
Do Passo Pordoi sme sa dostali cestou z Cortiny d'Ampezzo do Bolzana. Dĺžka tejto zaujímavej horskej cesty, ktorú Taliani pomenovali La Grande Strada delle Dolomiti je 110 km a celá je ponorená do prekrásnej alpskej krajiny. Slávnostne bola otvorená v roku 1909 po ôsmich rokoch práce a postupne sa stala jednou z najznámejších v Taliansku.
Passo Pordoi je horský priesmyk, ležiaci v nadmorskej výške 2239 m n.m., medzi masívmi Sella a Marmolada. Je spojnicou medzi mestečkami Arabba (vzdialenosť 9,4 km) a Canazei (vzdialenosť 14 km). Bol našou najkrajšou zastávkou na letnom alpskom okruhu. Je to nádherné miesto, ktorému na jeho čare neubralo ani oblačné počasie. Mračná sa rýchlo presúvali, občas tú krásu úplne zahalili a vzápätí zasa ukázali. Bol tam úžasný a neopísateľný pokoj a harmónia. A krása. Vzhľadom na svoju výnimočnosť, sú Dolomity od augusta 2009 zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO
Na tomto mieste sme mali na výber – buď sme mohli ísť lanovkou z Passo Pordoi na Sass Pordoi a tam sa pokochať výhľadmi na okolie, alebo sme čas mohli stráviť prechádzkou po okolitých cestičkách a navštíviť pamätník Ossario del Pordoi. Vzhľadom na moju fóbiu z výšok sme sa rozhodli veľmi rýchlo – vybrali sme si prechádzku po okolí. Kochali sme sa teda krásnymi pohľadmi na okolité masívy a na rozkvitnuté alpské lúky...
Lanovka
Lanovka Passo Pordoi – Sass Pordoi je jednou z najvyššie položených lanoviek v Dolomitoch. Slogan tejto kyvadlovej lanovky je „La Terazza delle Dolomiti“ – a je to skutočne lanovka na strechu Dolomitov. Dolná stanica je vo výške 2240 m n.m. a horná stanica je vo výške 2950 m n.m. – výškový rozdiel je 710 m. Prepravná kapacita je 820 osôb za hodinu, cesta trvá 4 minúty pri rýchlosti 10m/ sek, kabína je 65 miestna. Na trase dlhej 1487 m nie je žiadna podpera. Vyhliadková terasa pri hornej stanici ponúka výhľad na okolie. Neďaleko hornej stanice je Piz Boé (3152 m.n.m.), ktorý je najvyšším vrcholom masívu Sella
Malá horská kaplnka, kde nájdu tiché miestečko tí, ktorí sa chcú pomodliť, alebo meditovať. Pri vstupe je niekoľko spomienkových tabúľ (napr. na horského záchranára Diego Perathonera, ktorý zahynul pri výkone záchrannej akcie v roku 2010).
Cyklistika
Cesta cez priesmyk býva súčasťou niekoľkých cyklistických pretekov. Najznámejšie sú Maratona dles Dolomites, ktoré sa konajú v prvý júlový týždeň – počnúc od roku 1987 ( s výnimkou roku 1989 kvôli sneženiu). Zúčastňuje sa ho až 9000 účastníkov z viac ako 40 krajín. National Geografic ho popísal ako „jeden z najväčších, najviac vášnivých a najviac chaotických pretekov na Zemi.“
Vojna v Dolomitoch – pamätník Ossario del Pordoi
Taliansko vstúpilo v roku 1915 do Prvej svetovej vojny a frontová línia išla priamo cez Dolomity. Stavba vojenského nemeckého cintorína kúsok pod sedlom Pordoi začala krátko pred vypuknutím Druhej svetovej vojny a zhromaždených tu bolo 8582 ostatkov vojakov nemeckých a rakúsko-uhorských z Prvej svetovej vojny, exhumovaných z vojenských cintorínov v okolí. Práce pokračovali v roku 1956 – keď tu bolo pochovaných 849 nemeckých vojakov, padlých v Druhej svetovej vojne. Pamätník ( Ossario del Pordoi) bol slávnostne otvorený v roku 1959.
Ladinovia
V oblasti v údoliach pod Dolomitmi stále ešte žijú Ladinovia. Boli pôvodnými obyvateľmi Álp a sú mimoriadne hrdým národom. I napriek mnohým historickým peripetiám si dodnes zachovali svoj jazyk aj kultúru. Ich oblasti ( Alta Badia, Val Gardenia a Val di Fassa) majú dodnes značnú autonómiu. Síce nie politickú, ani daňovú, ale jazykovú ( aj na školách sa učí v ladinčine) a od štátu je tu silná podpora uchovania ladinskej kultúry a zvykov.
Nuž, naša prechádzka Dolomitmi nebola síce žiadna via ferrata, ale môžete si byť istí, že Dolomity sú aj z pohľadov zospodu nezabudnuteľne krásne.
Zdroje, z ktorých som čerpala informácie:
www.geriatrixcorner.wordpress.com
www.novinky.cz ( článok od Romana Mašína )
Informačné tabule v Dolomitoch
