A hoci v zámku žilo veľa významných osobností, Mária Terézia ma oslovila najviac. Hlavne preto, že dokázala byť nielen vladárkou, ale aj matkou mnohých detí a citlivou ženou. Potešilo ma nedávne nové filmové spracovanie jej príbehu – pretože sú príbehy v našej histórii, ktoré by sme si mali pripomínať, hoci aj ako romantickú rozprávku pre dospelých.
Na doplnenie obrazu o tejto významnej panovníčke z tohto filmu dopĺňam ešte zopár informácií, ktoré mňa zaujali. A ku tomu vás pozývam aj na prechádzku jesennými schönbrunnskými záhradami.
Mária Terézia a Schönbrunn
Zámok Schönbrunn patrí ku najobľúbenejším turistickým cieľom vo Viedni. Pôvodná stavba pochádza z rokov 1638-1643 a išlo o rezidenciu cisárovnej Eleonory Gonzagy. Objekt bol výrazne poškodený pri osmanskom obiehaní v roku 1683.
Skutočný rozmach rezidencie nastal až za vlády Márie Terézie. Objekt bol výrazne prestavaný a rozšírený a stal sa letným sídlom rakúskej cisárskej rodiny. Hrad aj park sú vzhľadom na svoju významnosť od roku 1996 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Mária Terézia ako matka
Mária Terézia porodila 16 detí, z toho 5 chlapcov a 11 dievčat. A hoci si sama vydupala manželstvo s milovaným mužom Františkom Štefanom Lotrinským, pre svoje deti vyberala sama partnerov – diplomaticky tak, aby ich manželstvami posilnila vplyv Habsburgovcov v Európe. Len svojej najobľúbenejšej dcére Márii Kristíne dovolila manželstvo z lásky.
Viaceré z jej detí zomreli ešte v mladom veku ( Karol Jozef ako 16 ročný na kiahne, Mária Jozefa ako 16 ročná na kiahne, Mária Alžbeta ako 2 ročná). Ďalšia z jej dcér – Mária Antoinetta, manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. bola popravená počas Veľkej francúzskej revolúcie.
Mária Terézia a Jozef II.
Najvýznamnejším z jej detí bol neskorší cisár a kráľ Jozef II.
Jozef II. bol vraj ako dieťa veľmi neposedný a živý a keď chcela Mária Terézia urýchliť niektoré jednania, brávala si ho už ako malého so sebou. Pretože často plakal – jednania sa takmer vždy urýchlili. Pri pozeraní filmu o Márii Terézii ma celkom dojala scéna, keď si ho priniesla do Uhorského snemu ako bábätko. Hoci to bolo vo filme romanticky dojímavé, v skutočnosti to podľa Historickej revue tak nebolo – išlo vraj len o legendu. Snem totiž bol 11. septembra a Jozefa priviezli do Bratislavy až 20. septembra.
"11. septembra pozvala členov snemu na hrad, kde sa odohrala známa scéna. Mladá panovníčka, odetá v čiernom kvôli smútku za svojou tetou, predstúpila pred uhorskú šľachtu a emotívnym latinským príhovorom ju požiadala o vojenskú pomoc. Uhorskí šľachtici dojatí jej vzhľadom a pôsobivými slovami spontánne zvolali: „Život a krv za našu kráľovnú!“ Prisľúbili jej vyhlásenie šľachtickej insurekcie a zapojenie uhorského vojska do bojov za záchranu celistvosti monarchie. Táto pre Uhorsko i celú monarchiu významná udalosť sa časom stala legendou, podľa ktorej Mária Terézia predstúpila pred uhorské stavy s následníkom trónu na rukách a aby umocnila dojem zo svojho vystúpenia, uštipnutím ho rozplakala. Pravdou však je, že malý arcivojvoda Jozef bol v tom čase ešte vo Viedni a do Bratislavy ho priviezli až 20. septembra." ( citácia z Historickej revue - autorka článku Ingrid Krušniráková)
Mária Terézia ako reformátorka
Ako vladárka Mária Terézia urobila viaceré významné reformy. Zaviedla povinnú školskú dochádzku, podporovala budovanie ciest, pre vojakov zaviedla vyplácanie žoldu, zaviedla číslovanie domov a názvy ulíc, za jej vlády sa začali sadiť zemiaky v Uhorsku, pôsobila na povedomie ľudí, aby si stavali murované domy, nariadila očkovanie proti chorobám a mnohé ďalšie historicky významné reformy.
Mária Terézia a Bratislava
Hoci sa Bratislava stala v roku 1541 hlavným mestom Uhorska, vzhľadom na neprítomnosť panovníka a jeho dvora nebola atmosféra taká, ako by si hlavné mesto zaslúžilo. Až Mária Terézia, ktorá do mesta rada a pomerne často chodila, rozprúdila svojou častejšou prítomnosťou spoločenský život mesta. V čase slávnostnej korunovácie 25.júna 1741 zažila Bratislava triumfálnu udalosť. Vďaka jej niekoľkomesačnému pobytu sa Bratislava stala dočasným centrom monarchie. Prítomnosť dvora dodala lesk spoločenskému aj náboženskému životu.
Mária Terézia ako manželka
Manžela si aj napriek otcovmu nesúhlasu vynútila a prežila s ním takmer 30 rokov spoločného života. Po jeho smrti v roku 1765 chodila už len v čiernych šatách, svoje šperky a farebné šaty rozdala dvorným dámam. Po jej smrti sa našli v jej modliacej knižke zápisky z ktorých bolo cítiť, ako veľmi svojho manžela milovala.
Naša jesenná prechádzka končí. A na záver už len to, čo všetci návštevníci Schönbrunnu iste vedia. Že je tam krásne v každom ročnom období.
