Luzern je turistami veľmi obľúbený. Cestovný ruch sa tu začal v 19. storočí a s obľubou ho navštevoval napríklad Goethe, kráľovná Viktória či Wagner.
Mesto leží na brehu Luzernského jazera a na brehu rieky Reuss, ktorá z jazera vyteká.
Najtypickejším obrázkom mesta je dlhý drevený zastrešený most nad riekou Reuss. Most je dlhý 170 metrov a postavený bol v štrnástom storočí. Názov dostal podľa neďalekej kaplnky sv. Petra – Kaplnkový most.
Most bol počas histórie viackrát upravovaný – napríklad v sedemnástom storočí bol ozdobený maľbami, ktoré vyobrazujú históriu mesta. Azda najznámejšia je maľba, na ktorej švajčiarsky hrdina Wiliam Tell strieľa kušou jablko z hlavy svojho syna – podľa legendy sa to vraj stalo práve na brehu Luzernského jazera a Wiliam Tell tak získal slobodu.
Most v roku 1993 zhorel. Bolo obrovským šťastím, že ho mali predtým presne premeraný a zdokumentovaný – takže do roka dokázali postaviť presne rovnaký. Po moste sa asi prejde každý turista – môžete obdivovať maľby, pozorovať okolitú krajinu čí obdivovať kvetinovú výzdobu na moste. Zaujímavou dominantou pri moste je osemstranná vodná veža pochádzajúca z roku 1300. Je vysoká 34 metrov a využívaná bola na rôzne účely – napríklad ako archív, klenotnica, či väzenie.
Mostom sme prešli na druhú stranu rieky, ku krásnemu jezuitskému kostolu. Ide o prvý veľký barokový kostol vo Švajčiarsku z roku 1666, klenba bola dekorovaná v 18. storočí.
Neďaleko kostola bol práve sobotný trh a tak sme si mohli vychutnať aj jeho atmosféru.
V meste je ešte jeden známy drevený krytý most – Spreuerbrücke – Most vetešníkov (starinárov), uvádzané býva aj pomenovanie Mlynský most – tento bol dokončený v roku 1408, ozdobený bol 67 obrazmi, ktoré dodal Kašpar Meglinger v rámci kolekcie „Tanec smrti“.
Po návšteve kostola a trhu sme sa kaplnkovým mostom znova dostali na pravý breh rieky Reuss kde je mestká radnica a viacero krásnych námestí so stredovekými domami, ktoré sú zdobené freskami. Námestíčka sú plné kaviarní a reštaurácií a bolo fajn si tam posedieť a pozorovať prúdenie života v uliciach.
Mestká radnica bola dokončená v roku 1606 a je mixom talianskej renesancie a miestnej architektúry. Na jej tvorbe sa podieľal taliansky umelec Anton Isenmann.
Leví monument
Neďaleko námestia a radnice nájdete Leví monument (vyhotovený v roku 1819). Mark Twain pomenoval tento pamätník ako „najsmutnejší a najdojímavejší kus skaly na svete“. V skale neďaleko malého jazierka je vytesaná podobizeň umierajúceho leva s kopiou v boku. Pamätník bol vyhotovený ako spomienka na 700 švajčiarskych žoldnierov, ktorí zahynuli v roku 1792 v Paríži. Ľudovít XVI. prikázal svojej švajčiarskej stráži zložiť zbrane a následne boli všetci zabití. Švajčiarsko si túto udalosť pamätá dodnes.
Autorom tejto pamiatky je Lukas Adhorn, návrh vytvoril dánsky sochár Bertel Thorwaldsen.
Pohľad na sochu umierajúceho leva myslím že rozcitlivie každého a aspoň nakrátko sa návštevníci zamyslia nad históriou, ktorá by inak možná už bola aj zabudnutá.
Neďaleko Levieho monumentu je Gletcher Garten (Ľadovcová záhrada) – je to prírodná pamiatka s parkom a múzeom, so statickými modelmi alpskej krajiny, ktorá bola slávnostne otvorená 1. mája 1873.
Neďaleko Levieho monumentu a Ľadovcovej záhrady nájdete kostol kostol Hofkirche St. Leodegar. Je to známy luzernský kostol, ktorý stojí na mieste pôvodného kláštora z ôsmeho storočia.
Kostol bol pôvodne postavený v románskom štýle. V roku 1633 kostol zachvátil obrovský požiar. Večer na Veľkonočnú nedeľu, 27. marca 1633, poverili správcovia kostola strelcov, aby zastrelili vodné vtáky, ktoré sa usadili na vežiach. Zapálili však pri tejto akcii svojimi strelami suché drevo kostola. Pre Luzern bol tento požiar veľkou katastrofou a úrady sa okamžite rozhodli začať rekonštrukciu. Kostol bol dostavaný v renesančnom štýle.
Okolo kostola je pôvodný kláštor so stĺporadím a sú tu hrobky luzenskej šľachty. Dodnes sa tam nechávajú potomkovia so šľachtickým pôvodom pochovávať.
Čo ešte dodať o Luzerne?
V meste je veľa galérií a múzeí – takže aj milovníci umenia a histórie si návštevu môžu vychutnávať ku svojej spokojnosti.
Okolo Luzernského jazera
Jazero je súčasťou mesta a nádherne ho dopĺňa. Prechádzka pri jazere je krásnou a relaxačnou alternatívou, ako sa dá stráviť voľný čas v Luzerne. Taktiež si môžete prenajať vodné bicykle, či loďky, alebo absolvovať okružnú plavbu po jazere.
Na Luzernskom jazere bolo niekoľkokrát cunami. Najväčšie podľa archívnych materiálov bolo v roku 1601, keď vlny na jazere dosahovali výšku až 4 metre.
Čerešničkou na torte pri návšteve Luzernu je návšteva vrchu Pilatus nad Luzernom
Vrch Pilatus (2132 m nm) je dominantou nad Luzernom - mal by byť podľa báje miestom posledného odpočinku Pontského Piláta a preto bol výstup na horu počas stredoveku prísne zakázaný. Dnes je hora navštevovaná turistami z oboch strán. Z alpskej strany najstrmšou zubačkou na svete a z luzernskej strany panoramatickou kabínkovou lanovkou.
Na Pilatuse vraj možno aj v súčasnosti v kvílení vetra počuť zvuky (vzdychy) pripomínajúce zomieranie Pontského Piláta.
Počasie na Pilatuse nám príliš neprialo - vrchol bol zahalený hmlou.
Vyhliadka nebola dobrá - ale atmosféra a nálada boli vynikajúce. Dobre nám padol pohár horúceho čaju v reštaurácii na terase a pieseň (Zbor Židov), ktorú na terase zaspieval mužský spevácky zbor z Francúzka, ktorí boli tiež na turistike.
Na Pilatuse okrem nádhernej prírody a v prípade dobrého počasia aj nádherného výhľadu nájdete aj množstvo voľnočasových atrakcií - napríklad najväčší lanový park v krajine, dobrodružné ihrisko, či najdlhšiu sánkarskú dráhu v krajine.
A čo dodať na záver?
Asi len to, že Luzern je skutočne krásny a oplatí sa ho navštíviť. Dôvodom návštevy môže byť aj skutočnosť, že sa toto mesto nachádza v zoznamoch najkrajších miest planéty.
