Sú miesta, na ktoré sa radi opakovane vraciame. Jedným z takýchto miest je pre mňa aj hlavné mesto Lichtenštajnska - Vaduz. Viackrát sme tam už boli a vždy sa tam rada vraciam.
Keď sme ho naposledy navštívili minulý rok tak mi naša známa, ktorá bola vo Vaduze po prvýkrát povedala, že je z Vaduzu aj z Lichtenštajnska sklamaná. Vaduz vystihla jedným slovom – „chaos“. Premýšľala som nad jej pocitmi a v podstate som jej dala za pravdu – Vaduz nie je o harmónii. Je natoľko architektonicky rôznorodý, že pocit harmónie naozaj nenavodí. Taktiež je neustále vo výstavbe – kedykoľvek sme tam boli, v centre bol vždy obrovský žeriav ( ako hodne rušivý prvok).
Vaduz je s počtom obyvateľov 5500 tak malý, že sa môže porovnať s veľkou dedinou u nás. Hlavný život mesta je sústredený na hlavnej ulici (Städlte), ktorá vedie pod hradnou skalou. Na tejto ulici nájdete luxusné obchody, predajne suvenírov, múzeá a keď zájdete po ulici kúsok ďalej, dostanete sa až ku parlamentu a vládnej budove. A nad týmto všetkým sa výške vypína majestátny hrad, ktorý je od roku 1938 sídlom kniežacej rodiny.
Odkiaľ pochádzajú Lichtenštajnovia?
Lichtenštajnský rod nemá svoj pôvod na území Lichtenštajnska. Pochádza z Dolného Rakúska, kde sa dodnes týči Hrad Liechtenstein (pôvod z roku 1136). Lichtenštajnovia ho v 13. storočí opustili, pretože získali iné, výhodnejšie majetky. Lichtenštajnsko vzniklo spojením panstva Schellenbergu (1699) a susedného grófstva Vaduzu (1712), ktoré rodina kúpila za 405.000 guldenov. Najdôležitejší okamih v histórii nastal v roku 1719, keď nemecký cisár Karol VI. uznal samostatnosť Lichtenštajnského kniežatstva. Územie kniežatstva však Lichtenštajnovci považovali len za spôsob obhájenia svojho titulu a v krajine nežili – uprednostnili Rakúsko a Česko (Moravu). Do Vaduzu sa presťahovali až v roku 1938.
Právomoci kniežaťa – právo veta
Lichtenštajnské knieža nie je len reprezentatívnou figúrkou, ale má aj dôležité rozhodovacie právomoci a právo veta. Dôležité referendum sa tu uskutočnilo v roku 2012, keď za udržanie kniežacieho práva veta sa vyslovilo 76 percent voličov. Kniežací rod totiž pohrozil, že ak príde o právo veta, môžu obyvatelia zabudnúť na celú monarchiu. Knieža sa presťahuje do Rakúska a vezme so sebou všetok svoj majetok. Panovnícka rodina spravuje asi 70 miliárd EUR, polovicu vkladov v lichtenštajnských bankách (pretože hlavne finančný sektor robí z Lichtenštajnska v prepočte na obyvateľa najbohatší štát Európy.)
Ako zbohatli Lichtenštajnovia?
Dávnejšie som čítala článok, v ktorom bola uvedená zaujímavá myšlienka. Lichtenštajnovia boli prirovnaní ku úspešným manažérom, ktorí vedia urobiť vynikajúcu víziu firmy a vidia jasné smerovanie aj v hmle budúcnosti. Lichtenštajnovia vedeli vraj veľmi predvídavo a v predstihu odhadnúť vývoj spoločnosti, vedeli kam smerovať s podnikaním a investovaním. Možno ale väčší vplyv na ich bohatstvo mal starý osvedčený recept: výhodné sobáše a vernosť panovníkom. A v neposlednom rade ide o krajinu, ktorá má štatút daňového raja a logicky z toho profituje.
Prečo je teda Lichtenštajnsko výnimočné?
Lichtenštajnsko je turisticky výnimočné pre svoju rôznorodosť. Nádherné vinice dookola , panoráma alpských končiarov v diaľke, či mix historických aj moderných stavieb sú unikátne pre túto krajinu. Ďalšia výnimočnosť tohto kniežatstva je v jeho zvláštnej histórii a v jeho ekonomickom zázraku. A v neposlednom rade - konštitučné monarchie vždy zaváňajú romanticky – a to je tiež jeden z dôvodov výnimočnosti.
Legenda o paotcovi Lichtenštajovcov
Podľa legendy bol praotcom Lichtenštajnovcov chudobný sedliak. Pri práci na panskom našiel svietivý kameň ( po nemecky lichten Stein) – bol to vraj drahokam. Pretože to bol poctivý a čestný človek, kameň odovzdal pánovi, ktorému roľa patrila. Pán bol dojatý týmto jeho skutkom a drahokam mu daroval. K tomu mu dal aj slobodu a kus pôdy. Takto sa vraj začala história slávneho rodu.
Ulicami Vaduzu
Na prechádzku uličkami Vaduzu vám stačia 2 hodiny - centrum mesta je malé a za tento čas si stihnete nakúpiť v početných obchodoch suveníry, stihnete obdivovať sochy na ulici, či vypočuť si pouličný koncert.
Lichtenštajnsko vzhľadom na svoju polohu medzi Rakúskom a Švajčiarskom je tak trocha mixom týchto dvoch kultúr. Je zaujímavé a určite sa ho oplatí pri ceste do Švajčiarska navštíviť.
Niekoľko faktov o Lichtenštajnsku:
- rozloha štátu : 160 km2
- počet obyvateľov 36.000
- západnou hranicou je údolie Rýna
- na východnej hranici sa tiahnu Alpy – najvyšší vrch Grauspitz (2599 m nm)
- mena : CHF (švajčiarsky frank)
- Oficiálnou hlavou štátu je princ Alois Lichtenštajnský s manželkou bavorskou princeznou Sophie
