Kde začať prehliadku Verony?
Najlepšie asi v uličke Via Cappelo na čísle 23, kde sa nachádza najviac navštevovaný objekt Verony. Je to starý dom zo 14. storočia – Casa di Giulietta (Júliin dom), do ktorého Shakespeare umiestnil jednu z najznámejších scén hry Rómeo a Júlia. Scénu, v ktorej Júlia stojí na balkóne domu a Rómeo jej pod balkónom vyznáva lásku.

Príbeh Rómea a Júlie je azda najznámejším príbehom večnej lásky. Je to príbeh zo 16. storočia a odohráva sa práve vo Verone. Rómeo z rodu Montekovcov sa na plese zamiluje do Júlie zo znepriateleného rodu Capuletovcov. Mladí ľudia svoju nesmiernu lásku spečatia tajným sobášom. Obrovská láska je však v ostrom protiklade s obrovskou nenávisťou, ktorú viacerí príslušníci týchto dvoch rodov voči sebe cítia. Rómeo sa neskôr dostáva do vyhnanstva a Júliu chcú rodičia proti jej vôli vydať za mladého veronského šľachtica Parisa. Júliin brat Lorenzo, v snahe pomôcť zaľúbencom dá Júlii vypiť čarovnú esenciu, ktorá spôsobí, že Júlia je 42 hodín akoby mŕtva. Podľa zosnovaného plánu očakávajú, že Júliu pochovajú do hrobky, odkiaľ by ju Rómeo odviedol preč. Rómeo sa túto informáciu o Júliinej smrti dozvie skreslene, nevie o tom, že jej „smrť“ je len dočasná a myslí si, že je skutočne mŕtva. Zabije Parisa, ktorý stráži Júliinu hrobku a otrávi sa. Keď sa Júlia preberie a zistí, že Rómeo je mŕtvy, prebodne sa dýkou. Až smrť dvoch zamilovaných mladých ľudí zmieri oba znepriatelené rody.
Dom je skutočne stredovekým rodovým sídlom rodiny Cappelletti a ku podivu, Shakespeare sa vraj na toto miesto nikdy nebol pozrieť. Dom prešiel viacerými rekonštrukciami a počas histórie tu bol napríklad hospic, hotel, či lekáreň. Posledná väčšia rekonštrukcia prebehla v rokoch 1937 – 1940 pod vedením Antonia Aveny. Značnú pozornosť venoval rekonštrukcii slávneho balkónu, kde zakomponoval pôvodné mramorové fragmenty zo 14. storočia. Podľa výkladu sprievodcu – na tomto dome balkón pôvodne v 16. storočí nebol, mesto ho dostavalo až dodatočne. Historickou pravdou nie je ani nepriateľstvo rodov Capuletovcov a Montekovcov – a hoci sa nedá povedať, že by žili v priateľstve, boli si vraj viac menej ľahostajní.


V čase našej návštevy bolo nádvorie pri dome veľmi plné – problém bol urobiť fotografiu domu. Ku bronzovej soche Júlie, ktorá je na nádvorí sme sa pre množstvo ľudí ani nesnažili sa dostať. V dome je malé historické múzeum so spoplatneným vstupom a taktiež môžete ísť po zaplatení vstúpiť aj na Júliin balkón.
Nádvorie je obľúbeným miestom na lepenie milostných odkazov zaľúbencov – a množstvo papierikov nalepených často pomocou žuvačiek toto miesto špatilo – preto sem boli umiestnené špeciálne panely na milostné odkazy. Vo Verone existuje aj Júliin klub (Club di Giulietta), ktorý spravuje množstvo korešpondencie, ktorá sem každoročne prichádza. Prevládajú vraj hlavne zamilované listy od amerických teenageriek.
Uličkami Verony
Verona nepodľahla moderným architektonickým trendom a zachovala si svoju starovekú tvár. Pri prechádzke ulicami si pripadáte ako v historickom filme – pokiaľ si samozrejme nevšímate obchodíky so suvenírmi, či luxusné obchodíky s módnym oblečením, či obuvou.
Verona má bohatú históriu, ktorá siaha až do roku 550 pred Kristom. Spočiatku bola prekvitajúcou rímskou kolóniou, neskôr sa stala prosperujúcim mestkým štátom.. V súčasnosti má asi 260 tisíc obyvateľov a je hlavným mestom provincie Verona.

Piazza delle Erbe (trhové námestie)
Námestie Piazza delle Erbe bolo v čase našej návštevy skutočne trhovým námestím. Uprostred námestia bolo množstvo stánkov, kde ste si mohli kúpiť naozaj rôzne veci. „Zaručene značkové“ šatky a šále, množstvo letných šiat, či tričká s obrázkami Verony - pomiešané s čerstvým ovocím, prevoňané čerstvo upečenou pizzou či grilovanými rybami. A samozrejme na záver ešte vynikajúca talianska zmrzlina - to všetko a ešte oveľa viac sa dá na trhu kúpiť.
Nepáčilo sa mi, že bolo na námestí až tak veľa stánkov - pretože práve kvôli nim si nedokážete vychutnať kus histórie ukrytej na tomto námestí – či už ide o kašnu z roku 1368, či sochu Madony ( Madonna Verona), ktorá pochádza ešte z roku 380. Námestie zdobí niekoľko krásnych domov s fasádnymi freskami.


Arche Scaligere (hrobka Scaligeri)
Scaligeri bola významná dynastia, ktorá vládla v meste Verona 125 rokov - od roku 1262 do roku 1387. Veľmi prispeli ku rozmachu mesta. Boli skutočným požehnaním nielen pre Veronu, ale aj pre iné okolité mestá (napríklad Sirmione) . Preto si určite zaslúžili túto posmrtnú úctu - v podobe honosnej hrobky Arche Scaligere.

Krásny malý kostol sv Santa Maria Antica bol dokončený v 12. storočí a stal sa rodinným kostolom rodiny Scaligeri.

Chiesa di Sant'Anastasia - Kostol Sv. Anastázie
Kostol Sv. Anastázie je významnou a impozantnou gotickou pamiatkou vo Verone. Je to najväčší kostol vo Verone . Pochádza z trinásteho storočia, neskôr bol výrazne upravený a ozdobený hlavne vďaka štedrým darom rodiny Scaligeri.
Kostol je skutočne nádherný - iste zaujme všetkých milovníkov histórie a sakrálneho umenia.




Arena di Verona
Aréna pochádzajúca z 1. storočia je veľmi zachovalá a dodnes sa v nej hrávajú svetoznáme hry. Je priam fascinujúce sa môcť takmer dotknúť takto starej a zachovalej histórie.


Ponte di Pietra
Kamenný most cez rieku Adige (druhá najdlhšia rieka v Taliansku) pochádzajúci z obdobia Rímskej ríše, viackrát výrazne rekonštruovaný - je tiež milým prekvapením z Verony.


Piazza dei Signori a Loggia del Consiglio
Piazza dei Signori - námestie obklopené palácom dýchajúce originálnou históriou - uprostred stojí pamätník Dantemu postavený v roku 1865.


Na záver už len zopár pocitov z Verony. V čase našej návštevy (apríl) bola Verona veľmi plná - bolo tu hlavne veľa študentských zájazdov - niekoľko autobusov anglických študentov sme mali aj v tesnej blízkosti na parkovisku. Teda podobne, ako v neďalekých Benátkach sa treba pripraviť na množstvo turistov.
História ukrytá vo Verone vás ale iste milo prekvapí a ľutovať určite nebudete.