Hoci názov Trauttmansdorff v náš evokuje skôr nemecký alebo rakúsky zámok - je to trocha inak. Zámok je situovaný v meste Merano v Taliansku - v nádhernej oblasti Južné Tirolsko. Názov zámku je odvodený od mena šľachtickej rodiny Trauttmansdorff, ktorá pôvodný hrad z 13. storočia v roku 1543 kúpila. Najviac ho zveľadil štajerský gróf Joseph von Trauttmansdorff, príbuzný pôvodného rodu, ktorý budovu odkúpil v roku 1846 a výrazne renovoval a vyzdobil.
V minulosti bolo toto kúpeľné mesto obľúbeným miestom mnohých známych osobností - ale najviac na popularite mu pridalo to, že ho opakovane navštívila rakúska cisárovna Sissi.
Prvýkrát prišla do Merana 16.10.1870 „v prísnom inkognite“ (a predsa s družinou 102 ľudí) so svojimi dvoma dcérami. Do Merana išli cez Brennerskú železnicu, ktorá v tom čase bola práve novo sprevádzkovaná. Izby na zámku boli zrekonštruované špeciálne pre tento účel a išlo o najkrajšie izby v zámku s jedinečným výhľadom na údolie rieky Adige. Izby boli zdobené freskami, boli v nich bohato zdobené drevené stropy a honosné kachľové pece.
Vďaka rýchlemu uzdraveniu jej dcéry Márie Valérie získalo mesto uznanie a rešpekt ako kúpeľné liečebné stredisko a stalo sa veľmi populárne.
Po osemnástich rokoch - v roku 1889 prišla Sissi na zámok Tauttmansdorff posledný raz. Bolo to pol roka po tragickej smrti jej mladého syna Rudolfa. Jej návrat bol pravdepodobne ovplyvnený spomienkami na lepšie, šťastnejšie časy. Takto to neskôr cisárovná napísala v spomienkach. Sissi bývala v tých istých izbách, ako kedysi, ale ani tento pobyt jej hlboký smútok nezmenil. Oblečená vraj chodila už len v smútočnej čiernej farbe a po šiestich týždňoch zo zámku odišla.
Zámok bol po svetových vojnách zanedbaný, v rokoch 2000 až 2003 bol zrekonštruovaný.
Vstupujeme do záhrad - tam, kde sa botanika premieňa na zážitok
Do Merana sme pricestovali ráno a záhrady ešte len otvárali. Bolo krásne slnečné počasie a mali sme pred sebou poldeň na prechádzky týmto krásnym areálom.
Záhrady sa nachádzajú na ploche 12 hektárov, situované sú ako nádherný prírodný amfiteáter - na kopci s výškovým rozdielom 100 metrov. Ponúkajú tak nádherné výhľady na jednotlivé časti záhrad aj na okolitú krajinu a končiare tirolských Álp.
Záhrady sú tematicky rozdelené asi na osemdesiat záhradných krajín. Ideálne sú pre deti aj dospelých, pre botanikov aj laikov, sú zmesou botanickej záhrady a rekreačnej atrakcie. Patria k najobľúbenejším výletným cieľom Južného Tirolska.
V čase našej návštevy boli v záhradách početné školské výlety - bolo krásne sledovať, ako učiteľky deťom vysvetľovali botaniku a zoológiu (je tam aj zóna pre včielky, motýle a hmyz) priamo v teréne. Očividne sa to deťom páčilo.
Pri vstupe do záhrad prechádzame cez Provinčné múzeum turizmu Touriseum , ktoré sa nachádza vo vstupnej časti do záhrad v priestoroch zámku. Múzeum monitoruje a veľmi pútavým spôsobom dokumentuje 250 rokov histórie cestovného ruchu v Tirolsku a v Merane.
Záhrady boli v rokoch 1994 až 2001 novo vysadené. Nachádzajú sa tam okrem iného aj voliéry s vtáctvom, japonský aluviálny les, ryžové terasy aj čajové plantáže.
Krajina okolo jazierka
Najlepšie sa mi relaxovalo v krajine okolo jazierka. Možno práve preto, že už zostávalo celkom horúco a vodný areál sa k tomuto počasiu veľmi hodil. Tak sme si tu teda užívali predobednú siestu a neskôr v neďalekej reštaurácií aj výborný obed.
Ružová záhrada - priestor pre lásku
Nepamätám si fakty, ako o tejto zóne pre zamilovaných písali v sprievodcovi po areáli - ale pamätám si pocity - táto časť záhrad bola veľmi krásna. Šípové ruže v rôznych farbách a variáciách boli len začiatkom zážitku pri vstupe do tohto priestoru.
Keď vidím niečo veľmi krásne obvykle cítim dosť silné emócie. Až také, že mi z tej krásy natlačí slzy do očí. Inak tomu nebolo ani v tejto časti záhrad - takže som si z tej okolitej krásy aj trocha poplakala.
Na jednom z ostrovčekov na jazierku bola možnosť napísať lístoček pre svoju lásku a hodiť ho do schránky. Aká bola ďalšia púť toho lístočka netuším - ale napísala som aj ja môjmu manželovi zopár krásnych viet a bolo to veľmi symbolické, pretože sme práve v tých dňoch oslavovali tridsiate piate výročie svadby.
Cestička, ktorou Sissi chodievala do Merana
Po návšteve záhrad sme už boli náležite unavení, ale čakala nás ešte návšteva Merana. Išli sme tou známou Sissinou cestou, ktorá vedie zo zámku Trauttmansdorff do centra Merana popri vinohradoch , majestátnych vilách, čarovných kaštieľoch a starých parkoch. Je to krásna nenáročná prechádzka, ktorá nám kľudnou chôdzou trvala asi 45 minút.
Z prechádzkovej cesty bol krásny pohľad na Prašnú bránu v diaľke.
Prašná brána je právom považovaná za jednu z najobľúbenejších pamiatok Merana. Prašná brána v Merane vďačí za svoj názov tomu, že slúžil tento objekt (pôvodne hrad ) ako sklad pušného prachu počas 30-ročnej vojny. Hrad zbúrali, ale vežu ponechali. Dnes je veža prístupná po schodisku na vnútornom nádvorí a jej vyhliadková plošina vo výške 20 metrov ponúka rozprávkový výhľad na centrum Merana.
Rýchly pohľad na kajakárov - rieka Passer je na niektorých úsekoch veľmi dravá a je pre nich veľmi obľúbenou riekou.
A už vstupujeme do centra Merana
Ešte narýchlo prebehneme cez Merano. Veď nepozrieť si takéto krásne kúpeľné mesto by bol isto iste hriech.
Boli sme už skutočne unavení aj z teplého počasia aj z niekoľkých hodín prechádzok, takže sa nám už ani veľmi nechcelo chodiť. Vychutnali sme si len centrum Merana a našli sme si krásnu kaviarničku s terasou kde sme si užívali prijemnú atmosféru v tomto kúpeľnom meste.
Kúpeľné mestá majú obvykle svoje zvláštne čaro a vyžaruje z nich pokoj a dobrá nálada. Ľudia sem chodia odpočívať a liečiť sa a to robí výbornú atmosféru. Takto som to cítila aj v Merane.
Centrum mesta nie je veľké - určite sa oplatí pozrieť si tu Kostol sv. Mikuláša.
Na záver dňa už začalo v diaľke pohrmievať a blížila sa búrka. Merano opúšťame ešte pred búrkou a tešíme sa z toho, že nám počasie po celý deň prialo.
Dobré počasie evokuje dobrú náladu - a práve tieto tieto dve podmienky - počasie a nálada - podstatne vplývajú na priebeh každého výletu.
Merano sme mali v hľadáčiku našich výletov už dávnejšie a môžem len potvrdiť, že sa ho určite oplatilo navštíviť.
