
Keď sa do tohto krásneho mestečka chcete dostať, musíte svoje auto nechať na parkovisku v neďalekom meste Täsch. Už v roku 1972 obyvatelia Zermattu rozmýšľali veľmi ekologicky a odmietli v referende výstavbu novej cesty z Täschu. Zákaz vstupu automobilov je platný od roku 2006 a do Zermattu sa pohodlne dostanete elektrickým expresným vláčikom. Nemusíte sa obávať, že budete musieť dlho čakať - vláčik totiž chodí každých 20 minút a cesta trvá len 12 minút.

Po príjazde na železničnú stanicu v Zermatte vás v jej okolí privíta a prekvapí množstvo elektrotaxíkov, konské záprahy, či elektromobily patriace hotelom. Trpezlivo čakajú v rade za sebou na turistov z vlaku.

Zermatt leží v nadmorskej výške 1620 metrov . Dominantou tohto regiónu je hora, ktorú iste poznajú aj neznalci zemepisu - Matterhorn so svojou úctyhodnou výškou 4478 metrov. Hora je známa hlavne kvôli svojmu výnimočnému tvaru a takmer kolmým stenám.
Ako to všetko začalo?
Mattehorn je obrovským lákadlom pre horolezcov aj pre turistov. Ročne ju zdolá podľa štatistík asi 3000 horolezcov. Začiatok turistického ruchu v Zermatte sa datuje na rok 1780, prvý hotel tu bolo založený v roku 1838. Mal len tri lôžka. Po roku 1890 (po vybudovaní železničnej dráhy) nastáva rozmach turistického ruchu, hlavne vďaka návštevám bohatých Angličanov. V súčasnosti je v stredisku asi 120 hotelov a penziónov.
Prvý výstup na Matterhorn sa uskutočnil v roku 1865. Cesta tam bola úspešná a sedem mladých horolezcov pokorilo jeho vrchol. Návrat bol ale tragický, pretože na spiatočnej ceste štyria horolezci tragicky zomreli. Správa o tragédií obletela svet a viedla napríklad aj k tomu, že anglická kráľovná Victoria varovala svojich poddaných, aby na tieto miesta nechodili. Efekt však bol opačný a horolezci a turisti sem začali ešte viac chodiť.


Ozubnicovou dráhou na Gornergrat
Trpím dosť silnou výškovou fóbiou, preto si pred návštevou vysokohorských miest zvyknem vopred naštudovať možnosti, ktoré daná lokalita ponúka. Vopred som vedela, že lanovkou na Malý Matterhorn určite nepôjdem. Pozrela som si niekoľko videí z jazdy ozubnicovou dráhou na Gornergrat – a zdalo sa mi, že túto cestu by som mohla zvládnuť. Oplatilo sa prekonať počiatočný strach. Jazda ozubnicovou dráhou z počiatočnej nadmorskej výšky 1620 m až do výšky 3089 m nad morom je úžasným zážitkom. V tejto nadmorskej výške končí železnica – samotný vrchol Gornergrat má nadmorskú výšku 3135 m nm. Jazda smerom hore trvá asi 35 minút a vláčik prekoná výškový rozdiel 1469 m. Trasa má 9,4 km a je to prvá plne elektrifikovaná železnica na svete.



Počas cesty sú štyri zastávky – môžete si na jednotlivých zastávkach vystúpiť, urobiť fotografie, alebo sa prejsť a nastúpiť na ďalší vláčik. Cestou sa strieda pásmo lesa, vodopády, pásmo krásnych horských lúk až po skalnatú zasneženú oblasť.
Gornergrat je vynikajúcim turistickým cieľom – ponúka totiž 360 stupňový pohľad na 29 okolitých štvortisícoviek. V prospektoch sa uvádza informácia, že takmer polovica európskych štvortisícoviek leží v okolí Zermattu.



Asi 100 m od konečnej stanice vlaku sa nachádza hotel Gornergrat Kulm. V zaujímavej multifunkčnej budove je hotel, dve reštaurácie, malé nákupné centrum aj observatórium. Pôvodná stavba pochádza z roku 1896.




Nad našimi hlavami sa začali zbiehať oblaky, tak sme po dvoch hodinkách strávených v trojtisícovej výške opustili toto krásne miesto. Vrátili sme sa naspäť do Zermattu a o chvíľu po našom odchode vraj začalo hore snežiť.

Prechádzka Zermattom
Zermatt je malé mestečko (približne 5800 obyvateľov) , stačia dve hodiny, aby ste si jeho centrum prešli krížom krážom. Čo sa týka architektúry - nie je to žiadna luxusná architektúra – obyvatelia tu vsadili na jednoduchosť a pôvodný drevený dizajn mestečka.


Hlavná ulica je plná značkových obchodov, kde nakúpite takmer všetko – luxusné hodinky, športové oblečenie, či elegantné dámske šaty a samozrejme množstvo suvenírov.






A čo dodať na záver?
Asi len toľko, že Zermatt treba zažiť - ťažko totiž všetky tie krásne pocity popísať.
A ešte niečo. Na eufóriu, ktorú sme zažili hore na Gornergrat asi nikdy nezabudnem. Aj napriek tomu, že sme Matterhorn videli len zahalený v oblakoch.