Ako Ingrid zachránila drsniakovi dovolenku

Písmo: A- | A+

To leto bolo veľmi horúce a my sme trávili rodinnú dovolenku s našimi priateľmi v známej rekreačnej oblasti na Morave.

 Bývali sme vo veľkej chatovej osade – nuž, poznáte to, chata pri chate, dvory bez plotov a všetci takmer, ako jedna rodina.

V chate, ktorá susedila s našou, bývali dva manželské páry. Hneď v prvý večer, keď sme sedeli pri ohníku – sa od ohniska na vedľajšom dvore ozval krásny spev a smelé tóny gitary. Spozorneli sme – bola to pesnička od Honzy Nedvěda – a nám sa na chvíľu zazdalo, že to spieva určite on. Muž pri susednom ohníku hral a spieval celý večer – a poviem vám, že to bol zážitok. Mysleli sme si, že to bude iste nejaký profík, ale vo večernom šere sme mu do tváre nevideli.

Ilustračné foto - zdroj obrázku :  www.lookerweekly.com
Ilustračné foto - zdroj obrázku : www.lookerweekly.com 

Na druhý deň ráno sme ho uvideli. Nuž, nebol to ani Honza Nedvěd, ani žiadna iná celebrita. Bol to taký neznámy, fešný chlapík – s výzorom tak trocha ako Dalibor Janda. Pochválili sme ho, ako krásne večer spieval a on nám s úsmevom povedal, že je len takým lokálnym umelcom – pretože najčastejšie hrá a spieva po lokáloch. A večer sa zasa od susedného ohníka celou horou niesol jeho krásny spev a tóny gitary.

Na tretí večer nespieval. Hlasno pri ohníku o niečom diskutovali a po chvíli bolo od nich počuť hádku. Medzi ním a jeho manželkou. On kričal a ona tiež – no neskôr ona už len plakala. Všetci sme boli z toho vykoľajení – a naši muži sa zhodli v tom, že susedia robia divadlo. Ingrid (tak sa volá tá naša známa) – to nakoniec, súdiac podľa susedovho drsného repertoára použitého pri hádke, stručne zhodnotila takto: „No, spieva krásne, ale je to drsniak.“

V ten večer zhasol oheň u nich aj u nás veľmi skoro. 

Na ďalší deň zavčas ráno Ingrid nemohla spať, tak v rannej rose na lavičke pri ohnisku pila kávu a vítala nový deň. Zrazu sa otvorili dvere na susednej chate a drsniak sa objavil medzi dverami. S veľkou cestovnou taškou v ruke a s gitarou na chrbte. „Snáď neodchádzate?“ – spýtala sa ho prekvapene. A on odpovedal, že vraj áno, pretože sa pohádal včera večer s manželkou a že je na ňu nahnevaný.

Vtedy Ingrid nestratila duchaprítomnosť a bleskurýchle zareagovala: „Ale prosím vás, snáď by ste neodišiel kvôli jednej hádke? My sa s manželom na dovolenke vždy pohádame – a môj manžel ani raz po hádke neodišiel. Aj som si ku tomu naštudovala odbornú literatúru – hádky na dovolenke sú vraj bežné – lebo manželia trávia na dovolenke veľa času spolu a začnú si liezť na nervy.“ A ešte pokračovala a pokračovala - ďalej a ďalej a on ju vraj počúval s otvorenými ústami. A neodpustila si ani poznámku, že ten jeho večerný repertoár veru nebol ani trocha pekný. Keď Ingrid skončila - on dodal už len niečo také – že vraj si bude musieť takú odbornú literatúru zaobstarať tiež. A porúčal sa, že už musí ísť, aby ho neodbehol autobus.

Ingrid mi to celé vyrozprávala pri raňajkách. Asi o dve hodiny neskôr sme odchádzali všetci na túru. Deti bežali vpredu, ja a Ingrid sme kráčali po nich a naši manželia niekoľko krokov za nami – keď sa spoza zákruty vynorila postava. Bol to on – náš sused s gitarou. Vracal sa.

Všetci sme stíchli – a on, snáď, aby predišiel nevhodným otázkam - už z diaľky zakričal na Ingrid: „Odbehol ma autobus, nuž sa vraciam.“ My sme mu obe len tak mlčky prikývli, že je fajn, že sa vracia, ale tomu, že ho odbehol autobus, sme príliš neverili.

V ten večer sa u nich pri ohni ešte nespievalo, ale počas nasledujúcich večerov, až do konca týždňa, už bola zasa dobrá nálada.

A na posledný deň prezradil, že ten autobus ho neodbehol, ale že si na stanici popremýšľal nad tým, čo mu Ingrid povedala a rozhodol sa, že sa vráti.

Takto teda Ingrid zachránila drsniakovi dovolenku. 

Skryť Zatvoriť reklamu