Snažila som sa zo svojich spomienok „vyhrabať“, čo som prežívala ja, keď sme mali písomné maturity. Všetky moje spomienky na túto udalosť prebíja jedna, ktorá mi zostala veľmi dobre uložená v pamäti. Ako správne dievča som aj ja riešila, čo si na písomné maturity oblečiem a obujem. Keď sme boli s mamou kupovať topánky pre túto udalosť, padli mi do oka krásne sandálky. Na vysokom podpätku, s otvorenými prstami aj pätami. Také – skutočne letné... Tak veľmi sa mi páčili, že som mamu prehovorila a topánky mi kúpila. Marec bol vtedy pomerne teplý a zdalo sa nám obom, že v týchto topánkach vydržím.
Deň pred písomkami sa počasie veľmi ochladilo. Tak som sa z tých mojich vysnívaných sandálok tešila – a zrazu zostal môj plán ohrozený. Ráno som zúfalo pozerala na ortuť teplomera . Nedala som sa nízkou teplotou odradiť a sandálky som si predsa obula. Cestou na autobus som v nich poriadne vymrzla ale to najlepšie ešte len prišlo. Keď som v meste, kde som študovala vystúpila z autobusu, začal padať sneh. A to už bola naozaj „zábava“ na mňa pozerať J). Opatrne po špičkách som precupkala celú cestu. Našťastie - cez obed vyšlo slniečko a sneh sa pomerne rýchlo rozpustil – takže po písomkách som už domov išla „po suchom“.
Milí maturanti !
Prajem Vám, aby ste dnešné a zajtrajšie písomky dobre zvládli, aby Vašim hlavným problémom dnes ráno bola len vyžehlená košeľa a pripravená bageta – a hlavne žiadna tréma ...
Báť sa za Vás môžu Vaši rodičia, tak ako sa bojím aj ja J
PS
Dievčence – sandálky si môžete obuť, dnes snežiť snáď nebude.....
