Už v prvom ročníku sa o ňom začali rozprávať zaujímavé historky. Tí, ktorí boli s ním na skúške, s humorom popisovali, ako jeho skúška prebiehala. Vraj vedel tak „kecať“ – že hoci nebol naučený – aj tak skúšku dokázal urobiť. Spolužiaci pripisovali tento úspech Ferovmu vynikajúcemu hereckému umeniu :-).
Postupne sa pre nás stalo veľkou atrakciou, byť počas skúšky spolu s ním. Obvykle sme ku skúšajúcemu chodili traja - a priznám sa, že sme sa predbiehali, kto pôjde dovnútra s Ferom. Bola to totiž náramná zábava.
Vždy tesne pred skúškou si od niekoho požičal skriptá. Vlastné nemal nikdy – aspoň si na to nepamätám. Pomaly si prelistoval zopár prvých strán. Pamäť mal nejakú fotografickú – pretože z toho, čo si narýchlo pozrel, dokázal na skúške urobiť zaujímavý odborný úvod. To už bol prvý krok k úspechu.
Nasledovala druhá fáza – keď bolo treba tému otázky nasmerovať na „všeobecný pokec“, ktorý mal pripravený. Používal ho takmer na každej skúške. Poznali sme už dôverne – o čom bude hovoriť. Vedel rozprávať takým humorne - odborným štýlom, že skúšajúci sa takmer vždy „pučil“ od smiechu a „ľahký“ odklon od otázky mu obvykle prepáčil. Fero s obľubou pridal ešte vtipné postrehy z exkurzie, na ktorej sme boli v prvom ročníku.
Reakcia skúšajúceho na jeho herecké predstavenie bola zvyčajne asi takáto : „ Noooo, neviem, mám z vás také zmiešané pocity. Vy ste skôr taký praktik. Ale pobavil ste ma, stačí vám trojka?“
A on samozrejme celý spokojný odpovedal: „Áno“.
Len pár krát mu táto metóda zlyhala. Pamätám si na matematiku a účtovníctvo. Nuž – čísla sú čísla....Tam mu nepomohol ani herecký šarm - ani všeobecný pokec. Bol ale chytrý a vedel si poradiť aj v takom prípade...
Takto Fero preplával celou vysokou školou. Aj štátnicami – ale predpokladám , že na tie sa asi trocha musel pripraviť :-). Mysleli sme si, že ho čaká celkom sľubná kariéra.
Ale žiaľ, pár rokov po skončení vysokej školy Fero tragicky zomrel. Pri autohavárii počas hudobného turné v zahraničí.
Škoda. Verím, že by to bol v živote ďaleko dotiahol. Mal ku tomu všetky predpoklady...
Rada si ale s úsmevom na naše spoločné štúdium spomínam.
