Červený klobúk som si kúpila pred mnohými rokmi. V čase, keď som prežívala veľmi ťažké obdobie môjho života, azda najhoršie, aké som doteraz prežila. Veľa vážnych problémov a situácia takmer zúfalá.
V jeden deň som išla niečo vybavovať. Prechádzala som cez mesto a na námestí vo výklade som uvidela krásny červený klobúk. Ej, zabudla som veru na chvíľu na svoje problémy. Bol nádherný, s väčšou strieškou, z krásnej, červenej, zamatovej látky. Chvíľku som ho obdivovala vo výklade a neodolala som. Vošla som dovnútra, že si ho vyskúšam. Bola som zvedavá, ako by som v takom klobúku vyzerala.
Ten klobúk bol ale beťár, pretože sadol na moju hlavu presne – a mne sa zazdalo, že som v ňom celkom iná. Že to ani nie som ja, plná problémov, ale že pod tým klobúkom je niekto iný, kto je veselý a radostný. Aj som sa sama na seba v tom zrkadle usmiala.
Klobúk som si kúpila. Šťastne som si ho niesla, zabalený v balíčku a dodnes si pamätám, ako sa po dlhom čase u mňa na chvíľku znova ubytoval pocit šťastia. Bolo to totálne bláznovstvo, v ťažkých chvíľach si kúpiť takúto vec. Ale pomohlo mi to - aspoň na krátky čas.
Netešila som sa dlho. Onedlho mi zomrel otec a ja som ho už nosiť nemohla. Počkal ma ale, keď som smútok po otcovej smrti odložila.
Čas je najlepší lekár. Mnohé vážne problémy sa časom vyriešili...
Červený klobúk bol mojou veľkou náplasťou na boľačky, ktoré na mňa vtedy tak strašne doľahli. Dodnes je pre mňa symbolom toho, že človek si ani v ťažkých chvíľach nemá zúfať.
