Nebolo to jednoduché. Neustále z toho „zakublaného klbka“ vychádzali nové a nové prekvapenia. Tu dážďovka, tam veľký chrobák, pavúk, alebo skupinka mravcov.
Tíško som sedela a strihla a strihala. Blato, piesok, voda ...a zasa dážďovka... Takmer hodinu som riešila tento problém – ale záver bol excelentný. Napchala som nastrihané kúsky a kúštičky do troch igelitiek a vyhodila do smetiaka.
Počas strihania som premýšľala nad symbolikou tejto nepríjemnej práce. Tá veľká bazénová plachta je ako symbol veľkého problému. Obvykle sa ho zľakneme. Nevieme čo s ním. Stačí však začať riešiť problém po kúsku, rozdeliť si ho tak, ako som strihala bazénovú plachtu. Všeličo nás možná prekvapí – tak ako mňa dážďovka, ktorej som takmer odstrihla hlavuJ. Keď ale po kúskoch problém vyriešime a vzniknutý balast symbolicky vyhodíme – v našom vnútri budeme mať „poriadok“. Taký, ktorý nastáva, keď vyriešime problém...
Raz som čítala jednu múdrosť: „Keď nevieš ako ďalej, urob len malý krôčik . Len maličký“
A tak je to aj s veľkým problémom. Dakedy je lepšie ho riešiť po kúštičkoch. Po krôčikoch . Tak, ako ten problém s našou starou bazénovou plachtou .
