Jej predchodca na pozícií, ktorú ona obsadila, zomrel náhle, ako vojak v boji. Na pracovisku dostal infarkt. Taký definitívny – s takmer okamžitou smrťou. A pretože odišiel príliš rýchlo a na smrť nepripravený, veľa vecí po ňom bolo treba dokončiť. Denne sa prehrabávala v haldách papierov, hľadala po lístočkoch napísané heslá do počítačových programov, preberala kopy neotvorenej pošty.
Pod jednou veľkou haldou papierov našla zošit. Taký celkom obyčajný, linajkový. Boli v ňom popísané rôzne poznámky, pripomienky - čo treba urobiť, telefonické kontakty a z druhej strany zošita našla niečo, čomu celkom dobre nerozumela. Úhľadne, nahusto vedľa seba napísané čísla, oddelené čiarkami. Čísiel bolo veľmi veľa a prvé začínalo niekde pri tisícke. Postupne sa zmenšovali vždy o jednotku a všetky boli preškrtnuté.
Pretože ten pán bol starý dôsledný účtovník myslela si, že tie čísla majú nejaký účtovnícky význam. Chaoticky, medzi číslami, bola občas napísaná nejaká pekná citácia, hlboká myšlienka, alebo trpký povzdych.
Niečo v štýle : „Ach, ešte vydrž.“
Alebo : „Vyčkaj, bude lepšie.“

Časom prišla na to, čo tie čísla znamenali. Bol to centimeter - ten pán si totiž odpočítaval dni, koľko mu ich ešte zostáva odrobiť, než pôjde do dôchodku. Posledné číslo bolo 154 - tam ho zastavila smrť. Potom už nebolo žiadne pokračovanie.
Táto moja kamarátka po krátkom čase v novom zamestnaní precítila povzdychy starého pána účtovníka na vlastnej koži. Vzťahy na pracovisku boli vraj strašné. Nechcela mi o tom nič bližšie povedať – zhodnotila to len veľmi stručne: „Jednoducho hrôza.“ Vydržala tam necelé tri mesiace a odišla ešte v skúšobnej dobe.
Občas však spomína na toho pána, ktorý bol jej predchodcom. Odpracoval tam viac ako tridsať rokov a prežil niekoľko firemných režimov. Ten posledný bol asi najhorší, no nemal veľmi na výber. Pred dôchodkom už človek nezvykne robiť veľké zmeny, ani keď ho tlačia zlé vzťahy.
Pri spomienke na toho starého pána účtovníka občas premýšľam nad tým, či naozaj treba vždy a všetko vydržať. Či by tomu pánovi odchod zo zlého prostredia nebol predĺžil jeho život.
A ešte niečo. Na tom pracovisku je vraj v poradí už tretia účtovníčka. Všetky odtiaľ odišli, ešte v skúšobnej dobe.