Raz, keď nadišiel čas obeda, zatvorila firmu, zamkla bránku a vzorne, presne podľa rozpisu na tabuľke otváracích hodín, odišla domov obedovať. Práve si zohrievala polievku, keď niekto zazvonil. Nechala polievku zohrievať sa na sporáku a vyšla von.
Pred zamknutou bránkou stáli dvaja páni. Takí, troška podobní tým dvom pánom z komédie Srdečný pozdrav ze zemekoule. V strednom veku, elegantne oblečení – s diplomatkou pod pazuchou. Slušáci – hneď od prvého pohľadu. A pretože práve v tých dňoch zažívala ich malá dedinka početné návštevy Svedkov Jehovových – tak tá moja známa ani veľmi nepremýšľala nad tým, kto to je. Bolo jej to totiž hneď jasné. Predstava zohrievajúcej sa polievky na sporáku a silný pocit hladu jej ani nedovolili premýšľať nad inými možnosťami. Definitívne ich zaradila – že to budú iste a výlučne - Svedkovia Jehovovi.
Nedala im ani šancu niečo povedať - a len tak od dverí na nich zakričala: „ Páni, ďakujem vám, ale nemám záujem. A nabudúce už prosím ku nám ani nechoďte.“ A cítiac vôňu zohrievajúcej sa polievky - už aj zatvárala dvere.
Cez celkom uzučkú špáročku na dverách však pri zatváraní zachytila na ich tvárach obrovské otázniky a výkrik jedného z nich: „Prosím, nezatvárajte, počkajte!“ Nedalo jej to - začala cítiť neistotu - tak tie dvere znova pootvorila a tento raz už opatrne, takmer až bojazlivo, sa spýtala: „Vy ste od Svedkov Jehovových – však?“ Chcela sa totiž len uistiť, že sa nezmýlila vo svojom rýchlom odhade.
Páni pri bránke sa zasmiali a takmer jednohlasne odpovedali: „Nie pani, my sme zo Živnostenského úradu a ideme ku vám na kontrolu.“
Nuž, v tú chvíľu zavládli rôzne emócie na oboch stranách.
Emócie sa miešali a pani Adela konala. Najskôr utekala vypnúť sporák, potom utekala odomknúť firmu, usadila tých dvoch pánov do kancelárie a na tisíckrát sa im ospravedlňovala, že ich takto zle privítala. Ale tí páni, boli naozaj úžasní. Neurazili sa, ba naopak, trocha sa aj zasmiali a prezradili jej, že nie je prvá, čo ich takto odhadla. Vraj ich podobne privítali už na viacerých miestach.
Kontrola nakoniec dopadla dobre, páni ocenili, že pani Adela zrušila kvôli nim aj obednú prestávku.
Odvtedy tá moja známa – pani Adela - na všetkých neznámych hostí pri bránke - reaguje už veľmi opatrne. Človek predsa len nikdy nevie, aká významná návšteva to môže byť.
