Potrebovala vložiť peniaze na jeden účet v istej banke, do ktorej obvykle nechodieva. Svoje účty má totiž v iných bankách.
Pani v banke ju zdvorilo usadila a vklad na účet rýchlo vybavila. Potom sa jej začala so záujmom spytovať, či nemá u nich účet a či by si prípadne u nich účet nechcela založiť. Pani Kamila nechcela byť úplne odmietavá – nuž tú pani nechala chvíľku rozprávať.
Banková úradníčka pokračovala: „Viete, my vám vieme ponúknuť taký účet, že budete určite spokojná. Vieme vám ho ušiť presne na mieru.“
Skúmavými očami si prezrela pani Kamilu a spýtala sa: „Vy ste už dôchodkyňa?“
A vtedy pani Kamile padla sánka. A nielen sánka, ale vypadlo jej z ruky aj pero, ktoré držala.
Aby ste tomu totiž dobre rozumeli – pani Kamila má štyridsaťsedem rokov - a je to krásna, udržiavaná dáma.
Pretože si nebola istá, či otázke dobre porozumela, spýtala sa s obrovským prekvapením v hlase: „Prosím?“
Banková úradníčka spozornela a podľa tónu hlasu pani Kamily už asi vycítila, že sa blíži malér.
„Len potrebujem vedieť, či ste už dôchodkyňa, alebo ešte pracujete – aby som pre vás vedela vybrať najlepšiu možnosť.“
Nuž, nevyberala veru už žiadnu možnosť, pretože pani Kamila sa prudko zodvihla zo stoličky. Počas odchodu stihla ešte povedať, že má štyridsaťsedem rokov a nie je dôchodkyňa – ale že s tou ponukou si to rozmyslela a nechce ju.
Nahnevaná priamo utekala z tejto banky.
Čo sa potom dialo v hlave pani Kamily – to si asi každá žena vie živo predstaviť. Preháňalo sa jej hlavou – že už asi vyzerá na šesťdesiatku – a pochytila ju z toho tak trocha panika. V krátkom čase absolvovala niekoľko omladzovacích kúr, zmenila farbu vlasov a šedý kabát vymenila za červený.
...a ešte niečo, tej banke sa už zďaleka vyhýba :-)
