Rovnako na tom je aj náš psíček Šarinko. Ani on nemá rád koniec roka. Nie, že by bilancoval, alebo melancholicky spomínal na zážitky uplynulého roka. Dôvod je úplne iný. Petardy a delobuchy.
Už popoludní, keď začuje prvé rany – sa začína jeho Silvesterstory. Chodí zmätene po celom dome a hľadá miesto, kam by sa mohol ukryť. Najlepšia je posteľ, alebo skrinka s ponožkami. Prípadne povymetá aj priestory za skriňami. Podvečer, keď frekvencia jeho „obľúbených“ zvukov začne byť vyššia, dostane triašku. Vtedy ho musíme vziať na kolená, aby sa ukľudnil. A na záver, keď začuje polnočný ohňostroj, je to s ním už celkom zlé. Jeho triaška má takú vysokú intenzitu, že máme pri ňom problém vypiť aj polnočný prípitok :-).
A tak obvykle počas Silvestrovského večera sedím na gauči, na kolenách mám trasúceho sa psíka a túžobne čakám, aby boli už aspoň tri hodiny po polnoci, keď delobuchy utíchnu, Šarinko sa prestane triasť a všetci budeme môcť ísť kľudne spať. Keď nebudeme musieť pozerať do smutných psích očiek a počúvať kvílenie plné strachu.
Preto – ak budete o polnoci strieľať delobuchy, spomeňte si prosím, ako pri týchto zvukoch psíčkovia veľmi trpia, ako sa od strachu trasú a aké vystrašené očká majú. Možná, pri takejto spomienke, bude tých vašich delobuchov o troška menej.
A ešte na záver, všetkým Vám prajem šťastný Nový rok 2015!
