V pondelok boli písomné maturity zo slovenského jazyka a iste všetci rodičia s napätím čakali, ako sa ich maturujúce deti popasujú s témami slohových prác. Aj ja ako správna matka maturanta som čakala na vyhlásenie tém. Priznám sa, že som zostala trocha vyľakaná, keď som si témy vypočula . Boli dosť náročné. A tak som začala tipovať, ktorú tému si vyberie môj syn. Nerozmýšľala som dlho – a vravím si – učite tému č.2. – „Ten pohľad mi vyrazil dych“. Kľudne by som bola do stávky vložila aj 100 EUR. Mala som pravdu – veď si svojho syna poznám. A okrem toho – bola by som si ju určite vybrala aj ja. V hlave totiž už takmer dva roky nosím jeden príbeh, ktorý nám vtedy viacerým dych vyrazil. A tak sa dostávame ku „Záhade Monkovej doliny“
S priateľmi sme sa pred necelými dvomi rokmi vybrali na víkendový pobyt do Ždiaru. Krásna rázovitá obec, okolo nádherná príroda ( len pre neznalcov zemepisu – ide o Belianske Tatry J) . Boli sme tam prvý krát – tak sme si prechádzky prírodou náležite vychutnávali. Išli sme ako skupinka šiestich ľudí – tak sme celou cestou debatovali a dobre sa bavili. Asi v strede doliny sme prišli na malú čistinku- kde bol veľmi dobrý prístup ku potoku. Manžel ako „lovec“ fotografií si chcel potok zblízka odfotiť – tak podišiel až tesne ku brehu potoka .
A tu nastala tá záhada. Na brehu potoka našiel kostru – nebojte sa nie ľudskú ani kostru dinosaura – ale našiel tam kostru krokodíla . Nefabulujem ani nevymýšľam. Poznám Kódex blogera a preto nepodávam zavádzajúce informácie :-).
Všetci sme zostali pozerať s vyrazeným dychom...a až po chvíľke sme sa zmohli na akademickú debatu na tému – ČO TO LEN MOŽE BYŤ????????? Chodili sme okolo ako správni antropológovia – merali sme – manžel začal fotiť ( aj napriek môjmu nesúhlasu – pretože „škaredé“ obrázky nemám rada a musíte uznať že kostra akéhokoľvek pôvodu pekným obrázkom nie je ). Asi po hodine akademickej rozpravy sme museli odísť – lebo v doline sa už začalo zmrákať a začínali sme sa báť – ani nie tak krokodílov ale skôr medveďov.
Na druhý deň sme tam už nemohli ísť, lebo sme mali naplánovanú cestu do Zakopaného a na ďalší deň sme už odchádzali. Záhada zostala nevyjasnená .....
Ale ako racionálne rozmýšľajúci jedinci – sme o tom viackrát diskutovali a našli sme si nejaké rozumné vysvetlenie. Zrejme krokodíla vyhodil nejaký „chovateľ“, ktorý sa ho potreboval zbaviť a on tam chudáčik ( v máji keď je v Tatrách ešte celkom zima ) zamrzol a zdochol. Alebo – možná nejaký žart ??? Nevieme dodnes....
Fotografie si prezrelo veľa ľudí ( išlo o najpozeranejšiu fotografiu našej dovolenky) a mali sme potom z toho dobrú zábavu.
Takže o tomto by som bola písala na maturitách ja. Neviem či by som potešila svojim príbehom slovenčinárku – asi len v prípade, ak by išlo o lovkyňu záhad :-).
O čom písal na slohu môj syn som sa nedozvedela – nechcel mi prezradiť , čo jemu vyrazilo dych :-) - ale predpokladám, že pani profesorka bude mať z ich písomiek celkom vtipné čítanie .
...a vraj tú tému písala celá trieda :-).
