Michal Hvorecký: lovci & zberači

Päť poviedok, „päť literárnych jázd po svete popkultúry a reklamy“ od mladého bratislavského autora Michala Hvoreckého (1976), autora zbierok poviedok Silný pocit čistoty, lovci & zberači a románov Posledný hit a  Plyš, ktorý bol aj zinscenovaný v divadle Aréna a píše stĺpčeky do denníka SME. Lovci & zberači je zbierka poviedok o dnešnom nehumánnom spôsobe života, kde hlavnú úlohu hrajú peniaze a materiálne statky. O konzumnej spoločnosti, ktorá pri svojej zaslepenosti „skočí“ na každý výdobytok modernej doby alebo sa jednoducho nezdrží pri pohľade na obrovskú tabuľu oznamujúcu zľavu (ktorá pokojne môže byť mizerná) a nakupuje a nakupuje... a ani nevie, že sa stáva akýmsi pokusným králikom, vzorkou. Píše o tom, ako sme sa chytili do pasce skúmaní a štúdií v reklamnom priemysle o tom, čo sa nám páči, kedy a v akých podmienkach sa nám nakupuje najlepšie, na aké farby a vône sa vrháme ako levy a ktoré obrazy nám pripomínajú prototyp spokojnej rodiny a vyrovnaného života („... už nie chudé a ešte nie plnoštíhle krásne mladé ženy v šatách pastelových farieb, sympatickí oteckovia v károvaných flanelových košeliach s vyhrnutými rukávmi, všadeprítomné blonďavé deti s hračkami v rukách...“), že sme zaraďovaní do štatistík a meraní, ktoré poslúžia k lepšiemu predaju tovaru: „Stačí, aby som navrhol akciu na dvojkilové balenie grapefruitov, umiestnil ich do výšky očí priemernej stredoeurópskej ženy (167,5 cm), okrúhle cenovky s deviatkovou cenou úmerne zväčšil a zákazníci si ich nedokážu nekúpiť.“. Rôznorodosť ovládania zákazníkov bez ich vedomia nepozná hraníc (rozprašovanie vôní hodiacich sa práve k danému oddeleniu, štatistiky vzdialeností nakupujúcich od regálov, mierka dôveryhodnosti trvanlivosti potravín podľa výšky jeho uskladnenia alebo umiestňovanie tovaru podľa rozptýlenia pohľadu a farieb). Kniha je napísaná pútavo, autor používa krátke vety a zreteľné vyjadrovacie prostriedky, avšak v diele je veľké množstvo termínov a novotvarov, dokonca slov, s ktorými som sa stretla prvýkrát v živote. Priznám sa, že dielo sa mi na prvý raz dočítať nepodarilo, pretože napriek krátkym vetám a pútavému štýlu na mňa pôsobilo veľmi depresívne a z nekonečných termínov sa mi „krížili oči“. Keď sa mi ju však podarilo dočítať, autora som napriek ďalším depresiám veľmi ocenila. Píše neopísateľne hlboko, jeho vety sa zaryjú do ľudskej mysle aj keď si to čitateľ nepraje a určite sa mu po tejto knihe, samozrejme, ak ju prečítal dostatočne pozorne a uvedomoval si obsah, zmení pohľad na svet a vnímanie istých súčastí nášho života. Mne sa to stalo tiež, a aj keď som vždy mala podobný názor ako on, táto kniha mi pomohla vyjadriť ho: Vpadli sme do zajatia reklamy, povrchných programov v televízii, mylných predstáv o kráse, múdrosti a vzdelaní ľudí. Bezmyšlienkovite si vážime práve tých, ktorí sa zjavujú v plytkých filmoch, v časopisoch odhaľujú len svoje telesné vnady či vydávajú albumy bez akýchkoľvek hudobných kvalít. Už nás nezaujímajú tí, ktorí vedia rozprávať o histórii, hrať na ozajstnom hudobnom nástroji či písať kvalitné knihy. A žiaľ, mnohí si to neuvedomujeme a ďalej si slastne lebedíme v jednoduchom, pohodlnom živote bez záujmu o starosti iných, situáciu v politike u nás či v iných krajinách, o históriu či ďalšie vzdelávanie.