... a keď to všetko vidím, rozleje sa mi na ústach blažený úsmev, zavriem oči a predstavím si chuť všetkých týchto dobrôt... ako ich zvešiavam z rozžiareného stomčeka s ligotavými ozdobami, s ihličím popadaným na koberci a neopakovateľnou vôňou, rozbaľujem figúrku zo staniólu a...
HEJ!
Veď ešte nie sú Vianoce!!! Otvorím oči, z náhleho prebatia sa zo snenia a z nespočetného množstva jagavých ozdôb v obchodnom dome ma štípu oči a rozum mi vraví: "Neber si šťasie, vianočnú náladu, vôňu stromčeka a ani hlad na Štedrý deň! Ešte ťa len čaká a keď sa budeš na tieto krásy pozerať ešte dva mesiace, nebudú ti najkrajšie sviatky žiadnou vzácnosťou."
A tak už od októbra nechodím do veľkých obchodných domov.
Samozrejme, podnikatelia a marketingoví úradníci určite takýto zámer nemali. Vyvarujem sa obchodným centrám od októbra takmer každý rok, pretože si nenechám Vianoce vziať marketingovými ťahmi, deťmi kričiacimi na úbohých rodičov prosby o zasneženú kravu Milku na snowboarde, o čokoládové eurá v zlatých obaloch a v sieťkovom mešci alebo ukazujúcimi na regály prehýbajúce sa pod ťažobou čokoládových Mikulášov, anjelikov a čertov.
Nepozerám sa ani na ponuku pozadí a hier do mobilných telefónov, pretože sexy kočky v santaklausovských čapiciach a v červeno-bielych korzetoch mi lezú hore krkom.
Takisto nepozerám reklamy na mobilné siete a Coca-Colu, pretože ten vypasený dedo v červenom "ohoze" aj tak nepatrí k mojej kultúre, takže mi nepripomína nič príjemné.
Teším sa na Vianoce, pretože budem s mamou piecť koláčiky, zákusky, medovníky, obdarujem najbližších, či už úsmevom alebo inou pozornosťou a budem prijímať slasť Vianočnej pohody všetkými dúškami.
Ale nie v októbri, ani v novembri!!!
Ví viš ju e mery krisms...
