Aliancia za tradičnú rodinu

Začiatkom februára nás čaká nové referendum o ochrane rodiny. Dlhšie som
uvažovala aký ma význam, keďže podľa príkladu minulosti referendá na
Slovensku nie sú populárne. Mala som chuť ho ignorovať, ale predsa len som
sa rozhodla zúčastniť sa, keď už to máme zaplatené.

Aliancia za rodinu si myslí, že rodina je pre nás všetkých taká
dôležitá, že sa referenda zodpovedne zúčastníme.

Termín sa blíži a tak som si bola pozrieť web stránku, aby som sa lepšie
zoznámila s predmetom referenda.
Aliancia chce brániť tradičnú rodinu a nechať nás rozhodnúť hlasovaním. To u
nich znamená nesúhlas s homosexuálnymi manželstvami, adopciou detí
homosexuálmi a sexuálnou výchovou podľa európskych noriem.

Mám vlastnú rodinu v manželskom zväzku s deťmi a tak si uvedomujem aká je
dôležitá súdržnosť a sila rodiny pri výchove detí.

Avšak s týmto odmietavým spôsobom referenda príliš nesúhlasím.

Aliancia rodiny nesúhlasí s homosexuálnymi manželstvami. Prečo?
Homosexuáli sú tiež ľudia a nie je to žiadny nový trend modernej doby.
Boli tu aj v minulosti a títo ľudia sa so svojou orientáciou narodili. Už
len priznať sa k svojej orientácii je veľmi ťažké.
A ak už takýto pár prizná svoju orientáciu a lásku, je to u nás stále tak
odmietavé?

Pri tak vysokej rozvodovosti manželských párov, je na mieste riešiť
problémy homosexuálov a vytvárať preto referendá?

Po vzhliadnutí štatistickej krivky máte stále taký pocit, že ľuďom tak
silno záleží na sile rodiny a jej súdržnosti?

Ja v tom mám jasno a argumentácia prečo s tým nesúhlasiť, ktorú som našla
na stránke aliancie mi nestačí.

Manželstvo je sila rodiny a je jedno aké pohlavia sa vo zväzku nachádzajú.
Dôležité je len byť si istí, že svoje sľuby splním a urobím preto maximum.

Ak chceme chrániť rodinu skúsme vyhlásiť referendum o zákaze rozvodov v
rodinách s deťmi a vráťme sa do minulého storočia. Ja si dnes pripadám, že
sme sa tam vrátili.

Ďalšou otázkou je adopcia detí homosexuálnym párom. Na Slovensku sú prísne
kritéria na adopciu deti heterosexuálymi pármi. Od známych viem, že tento
proces je zdĺhavý a sociálny pracovníci dbajú na celý proces svedomito,
kým zveria dieťa do starostlivosti.
Priznám sa, že nemám štatistiku koľko rodičov žiada o deti z detského
domova a koľko detí si reálne prisvoja. A nejdem tu riešiť ani spôsob ako
tento proces na mňa pôsobí.

Skúsila som si však predstaviť celú situáciu takýchto detí, ktoré žijú v
detských domovoch. Priznám sa, že jediné po čom by som túžila je
domov a niekoho kto ma bude skutočne milovať a ukladať ma s láskou do
postele každý večer.

Na svete a dokonca aj na Slovensku sa vyskytujú prípady, že z dôvodu tohto
"honu na čarodejnice" sa ľudia pokúsia žiť v heterosexuálnom manželstve a
dôvodom býva strach zo zistenia rodiny, túžba po dieťati....

Toto klamstvo však nie je možné udržať do konca života a väčšinou sa tieto
manželstvá rozvrátia. Pre ich deti to vtedy môže byť oveľa viac
deprimujúce ako pre deti, ktoré sa o tom dozvedia hneď na začiatku v
prípade adopcie.
Preto si myslím, že na tom nieje nič zlé, ak sa s dieťaťom rodičia
rozprávajú, navštevujú ich sociálni pracovníci. Veď pre dieťa je
najdôležitejšia úprimnosť.

Predstavte si, že by ste sa vy narodili ako homosexuál. Ako by ste sa
cítili pri sledovaní tejto kampani?
Ja som si to predstavila a donútilo ma to napísať tento článok.

Sexuálna výchova a eutanázia je poslednou otázkou a ťažko sa mi
argumentuje, keď neviem čo presne sa nachádza v učebniciach a osnovách.

Priznám sa, že sexuálna výchova dospievajúceho dieťaťa môže byť pre rodiča
stresujúca. Akákoľvek pomoc pedagóga môže byť prínosom.
Nie každý rodič si uvedomuje dospievanie dieťaťa a uvedomí si to niekedy,
keď už je neskoro to napraviť. Žijeme v rýchlej dobe a naše deti sa
prispôsobujú oveľa rýchlejšie ako si my dokážeme predstaviť.
Rodič a pedagóg majú v tomto procese veľmi dôležitú úlohu.
A ak si myslíme, že tým, že sa o tom nerozpráva na hodine, o tom dieťa
nebude nič vedieť, tak sa mýlime.