Po niekoľkých odvysielaných televíznych reportážach a dosiaľ prečítaných článkov v novinách som sa dôkladnejšie zamyslela nad nasledujúcou otázkou. Ako je vôbec možné, aby sa temer každý deň stala nejedna havária auta, kamióna, vlaku, či autobusu preplneného nič netušiacimi cestujúcimi smerujúcimi do cieľa??? Z akého dôvodu postihne človeka takýto nepriaznivý osud? V poslednej dobe sa akoby roztrhlo vrece s hrozivo vyzerajúcimi nehodami najmä zájazdových autobusov, ktoré napokon dopadli viac než tragicky.
Pri temer každej z týchto havárií sa vybrala daň v podobe niekoľkých obetí prevažne slovenskej národnosti. Radosť, nadšenie a elán cestujúcich náhle vystriedal plač, bolestivé náreky a následne jazvy nielen na tele, ale aj duši, ktoré sa budú hojiť obzvlášť ťažko. Priame zábery z miesta nehody nenechali chladnú ani mňa a tak som obetiam katastrofy venovala aspoň tichú spomienku. Je strašné akú krutú daň si dokáže vybrať samotný osud a aké následky si so sebou ponesie. Veď každej tragédii sa dá zabrániť včas. Tak z akého dôvodu sa deje toľko kritických okamihov? V prvom rade si treba uvedomiť, že za vozidlo a cestujúcich nesie plnú zodpovednosť sám vodič, ktorý by mal byť natoľko skúsený, aby predišiel takýmto tragédiám na maximum. Keby bolo na svete omnoho viac disciplinovaných a kvalifikovaných vodičov dodržiavajúcich pravidlá cestnej premávky, určite by sa počet nehôd o niečo znížil. Nikdy však nezmizne celkom. Pretože vždy sa nájdu ľudia, ktorí svojim správaním sa na cestách prihrajú do karát rôznym haváriám.
Zvlášť tragickými sú tie, pri ktorých zahynie človek, či viacero osôb nara z. Hlavne mladí ľudia často podľahnú svojej neskúsenosti, pochabosti, či ambicióznosti ukázať sa ako pravý majster sveta. Plný nadšenia dupnú na plny, podcenia svoje schopnosti a ich tragický osud neraz pripomínajú práve kríže umiestnené na mieste činu, venované ich pamiatke. Kedy si už človek uvedomí potrebu dodržiavať cestné pravidlá a byť dôsledný za každých okolností? Zrejme pretečie ešte veľa času a krvi, kým sa tento fakt zmení v pravý opak. Ale nádej napriek tomu umiera posledná a vždy tu zostáva aspoň jej malá kvapka. Pevne verím, že tieto dobre mienené rady si vezme ku srdcu čo najviac ľudí a na cestách bude omnoho menej dopravných nehôd, či kolízií. Šťastnú cestu a veľa kilometrov Vám zo srdca praje autorka Mária :)
