Dôvod? Celkom jednoduchý. Ako som sa k nim blížila, okolo toho pieskoviska na obrubníčku kde sedávajú deti, boli rad radom poukladané flašky od piva, vedľa nich poháre do ktorých si nalievali. Deti behali okolo toho akoby nič. Zrazu som si uvedomila , že tie "mamičky" produkujú väčší hluk ako samostné deti. Nečudujem sa,keď každá dala celé pivo a ktovie čo ešte k tomu.
Druhá vec, a to ma zamrazilo na chrbte, tri z tých super "mutter" kočíkali malé detičky asi trojmesačné bábätká v kočíku. Na tom neni nič zvláštne, keby si mamička neodfukovala dym z cigarety rovno nad kočík a pred dieťatko. O ich slovníku radšej pomlčím. Už naozaj viem, odkiaľ to tie deti v škôlke berú, tie výrazy typu :" Ty k... daj mi ten traktor".
Čo však zaklincovalo celú situáciu, bolo jedno z detí, ktoré sa hrali pri nich. Pribehlo k jednej zo super mám, ktorá sa pri kočíku s pohárom piva a s cigaretou v ruke rozčulovala nad svojím mužom a hrešila a začalo ju ťahať za kabát a kričať: " Mami, prosím, už prestaň". Mohlo mať asi najviac štyri roky. Čo urobila jeho mama? Položila si pohár piva na zem, malému rezko pleskla po hlave nech je ticho a ignorovala ho.
Poviem si, čo to vlastne malo byť? Toto je vzor pre dieťa? Citový, jazykový, spoločenský? To je matka?
Spomenula som si na všetky ženy, ktoré tak túžia po svojich deťoch a nemôžu ich mať. Ktoré by sa o ne s láskou starali a nedopustili, aby videli ich, ako svoje matky v tak ponižujúcej situácii ako videli tieto nešťastnice ich deti. Aj na tie, ktoré sú zdravé, nefajčia a predsa sa mi narodia choré detičky.
A takéto slovenské matere si to nevážia.
