22. nov 2010 o 13:20 (upravené 22. nov 2010 o 16:36)
Páči sa: 0xPrečítané: 376x
Rozlúčka
Ostalo prázdno. Dvere sa zabuchli a kľúče ostali vo vnútri. Vo vnútri ostali dva roky života, ktoré som žila v meste, v ktorom ostalo moje srdce. Navždy. Ale povedala som si, že sa tam určite vrátim. Veď nemôže to byť len tak. Odísť odniekiaľ, kde cítim, že tam patrím. Verím, no neviem, kedy to bude. Neistota je v živote najhoršia. Keď som schádzala posledný krát dolu schodami, stále som tomu neverila. Chcela som v tej chvíli spomaliť čas. Alebo ešte lepšie by bolo ho vrátiť na začiatok. Škoda, že "ten hore" nám nedal túto právomoc. Každý by sme žili v inom čase, robili všetko inak. Bol by zmätok. Koniec koncov je všetko dobré také aké je.
Veci sú späť doma. Rozhodla som sa pre ťažšiu cestu do svojej budúcnosti. Rozlúčila som sa s mestom svojho srdca pekne. Všetky miesta, ktoré mi boli milé si zaslúžili posledný krát pozornosť. Tá jazda autom po meste bola bolestivá. Nikdy som si tak nevychutnala každý milimeter chodníka, každej uličky, vôňu vzduchu. Zámerne nehovorím zbohom moja milovaná. Moje srdce ostane v objatí hôr, ktoré sa okolo Teba obopínajú. Moje oči sa budú v duchu upierať na kopce a svitajúce slnko nad nimi. Dovidenia. Niekedy...Snáď
