Dobre, prejdem k príkladu z praxe. Autobus stojí na zastávke. Pred ním sa ako had zvíja "šóra" ľudí, ktorí čakajú pokiaľ ich šofér vybaví. Je ich tam asi 50. Ja nastupujem ako prvá, zámerne sadám na prvé sedadlo a počúvam. Nastúpi prvý a povie : " Nitra"... Hmm, namieste toho šoféra by som sa ho spýtala: " Nitra?..a čo ja s tým?" Takto nastúpilo asi ďalších 35 ľudí. Potom prišiel jeden sympatický mladý muž, pristúpil k vodičovi a povedal: "Dobrý deň, prosím Vás celý lístok do Nitry." a na záver povedal: " Ďakujem" , a s prianím pekného dňa, v Nitre vystúpil. Zamrazilo ma, keď som si tak zrátala, že zo 4O ľudí vie slušne poprosiť a poďakovať jeden. JEDEN? A nehovoriac o tom, že to bol školský spoj a mládež vo veku do 18 rokov, je akosi mimo v používaní "čarovných" slovíčok?
Kto zlyhal? Rodičia? Škola? Alebo, kto je na vine, že ľudia zabúdajú na základy etikety?
Príkladov by sa našlo nespočetne veľa. Ale nezabúdajme to, že človek, môže človeka obdarovať slovom. Slovom, ktoré ho poteší a v dnešnej dobe je vzácne. Slovom prosím a ďakujem, ktoré je tak magické, pretože ruku na srdce, vždy to pri tom srdiečku "zahreje".
