Ľúbim ťa
Ľúbim ťa, ľúbim ťa, láska moja,
tvoje meno drahé šepkám do noci.
Tak veľmi túžim byť opäť celá tvoja...
Na lásku niet lieku, ani pomoci.
Ľúbim tvoje oči, láska moja,
zrkadlí sa mi v nich celučký môj svet.
Je v nich kúsok neba - celá duša tvoja.
Ver mi, takých drahých pre mňa viacej niet.
Ľúbim tvoje ústa, láska moja,
tvoje pery nežné, hebké, horúce.
Keď vo vrúcnom bozku s mojimi sa spoja,
zastaviť čas navždy, vtedy sa mi chce.
Ľúbim tvoje ruky, láska moja,
tvoje dlane drahé, plné nežnosti.
Ich dotyky jemné a ich pohladenia,
privedú ma vždy až k bránam večnosti.
Ľúbim tvoju dušu, láska moja,
kúsok Boha v tebe, čiastku večnosti.
Pri dotyku s ňou sa všetky rany zhoja.
Dávaš mi vždy nádej, berieš starosti.
Zatvorím si oči, láska moja,
myseľ moja razom letí do diaľky.
Niet viac vo mne smútku, ani nepokoja.
Som zas s tebou spolu. V tvojom objatí.
Manželovi
Navôkol ticho, tma sa rozprestiera,
všetko už ovládla nočná tíš.
A mne sa srdce smútkom rozochvieva:
myslíš na mňa, či nemyslíš?
Cítiš tú lásku, túžbu, ktorá volá:
Ach, vráť sa, milý, vráť sa skoro späť!
Veď vieš, že chcem byť navždy iba tvoja,
s tebou chcem prežiť mnoho šťastných liet.
Po tvojom boku, držiac pevne v dlani,
dlaň tvoju mocnú, láskavú,
životom kráčať a tak ako vlani,
vravieť ti znovu prísahu,
že budem žena verná, trpezlivá,
opora v žiali, v trápení,
že naša láska večne bude živá
a celý život náš naplní.
Z nej budú rásť naše kvety šťastia.
Ja budem matkou, manželkou.
A tebe vrásky únavy sa stratia,
keď skloníš sa nad detskou postieľkou.
Keď príde čas a vlasy naše tmavé
pretkajú nitky strieborné,
budeme vedieť, že to šťastie pravé
máš ty vo mne a ja v tebe.
