Túto triedu som začala učiť až v sexte. Nie je to vždy ľahké, prebrať po niekom triedu. Ani pre vyučujúceho, ani pre žiakov. Prvé týždne sme sa len „oťukávali“ a žiaci skúšali, čo všetko si môžu pri mne dovoliť. Prvá písomka mnohých zbavila ilúzií, že to budú mať so mnou až také jednoduché. Bola som síce počas hodín príjemná, ochotná, milá, ale keď decká písali písomku, ani na sekundu som z nich nespustila oči. Chcela som totiž hodnotiť ich vlastné vedomosti a nie susedove, prípadne odpísané z ťaháka. A tak niektorí celú písomku strávili „čakaním na vhodnú príležitosť“ a ani sa nepokúsili niečo sami vypočítať. Výsledok bol taký, že tretina triedy dostala päťku, ale polovica triedy mala jednotku alebo dvojku. Päťku mala aj Danka a ešte k tomu 0 bodov za celú písomku. (Až neskôr som sa dozvedela, že bolo u nich zvykom, že počas písomky príklady vypočítala jedna žiačka a vyriešené ich rozposlala ostatným, ktorí mali o ne záujem.)
Po písomke som zaregistrovala na hodinách zvýšenú aktivitu, teda hlavne pred druhou písomkou. Tá už dopadla oveľa lepšie – boli len dve päťky, z čoho jedna patrila Danke. Na štvrťročnú písomku už neprišla. Potom sa jej podarili dve trochu lepšie známky a keďže si to nechcela pokaziť, pre istotu na ďalšie dve zas neprišla. Teda ani na záverečnú. Tak som vystihla chvíľu, keď už bola v škole a dala som jej túto poslednú písomku napísať. Výsledok – ďalšia päťka a na vysvedčení jej „svietila“ štvorka z matematiky.
Asi potrebovala takéto „nakopnutie", pretože v druhom polroku úplne zmenila prístup k tomuto predmetu. Na hodinách bola aktívna, chodila počítať k tabuli, stále sa pýtala, keď niečomu nerozumela. Mala som z nej radosť, lebo bolo zjavné, že matematike začína rozumieť. V druhom polroku už mala na vysvedčení dvojku. A tak to bolo až do maturity. Chodila poctivo na všetky písomky a stala sa z nej veľmi úspešná „doučovateľka" viacerých svojich spolužiakov. Myslím, že matika ju začala nakoniec celkom baviť. V maturitnom ročníku z nej mala na vysvedčení dokonca jednotku a povedala mi, že ľutuje, že z nej nešla aj maturovať.
Či to myslela vážne, neviem, ale veľmi som si ju obľúbila. Stala sa pre mňa svetlým príkladom toho, že nikdy netreba dopredu „lámať palicu" nad nikým, pretože nás ešte môže veľmi pozitívne prekvapiť. No a myslím si, že z Danky by raz mohla byť celkom dobrá učiteľka.
