Poslednú dobu už nemám moc času a priestoru na prax a meditáciu. Moje myšlienky sa v hlave však nezastavili a stále sa snažím vnímať čo najviac. Čím ďalej, tým viac pociťujem, ako moc mi chýba joga a meditácia. A keďže sa mi nedá cvičiť tak často, ako by som si to predstavovala, skúsila som si to vykompenzovať. Po čase som našla filozofiu takmer vo všetkom...
,,Budem nešťastná dovtedy, kým nebudem konečne cvičiť a meditovať," prekrikovali sa moje myšlienky navzájom. Pomaly, ale iste ma začínali ubíjať. Radikálne som ich potrebovala ukončiť.
Preto to zobralo srdce do vlastných rúk:
,,Dosť. Karimatka predsa nemôže byť jediné miesto sebarealizácie a meditácia jediným spôsobom upratania si myšlienok v hlave. Musí existovať aj iný spôsob, ako na to. Meditácia je v skutku všetko, pri čom sa sústredíme na prítomný moment. A joga... To je životný štýl predsa! Význam slova joga nie je vlastne ani cvičenie, je to spojenie. A to je to, čo chceme spraviť. Prepojiť tie vzácne obohacujúce chvíle nášho voľného času s každodenným, občas ubíjajúcim, životom.
Nemusíš predsa neustále žiť v tej stereotypnej predstave o meditácii. Nádych-výdych; na nič nemysli; len ticho a ja... Čo tak trochu zmeny? Čo tak začať chodiť s otvorenými očami? Nie, nie, nemám namysli, že budeš vnímať viacej ľudí na schodoch, aby si sa s nimi nezrazila. Čo tak sa tešiť z maličkostí? Aha, vidíš? Vonku začalo snežiť! To tu už dlho nebolo... A ten netypický pocit ponocovania, tmavá izba, cez deň je vždy celá presvetlená, teraz akoby to bola úplne iná miestnosť. Len svetlo monitora laptopu, hudba v slúchadlách naladená k tvorbe, ide ti to od ruky...
No pozri, ako sa ti to darí! Chcelo to len malé uvedomenie. Možno to nebude nakoniec také ťažké."
Snažím sa takto kráčať po svete už dlhšie. Ráno sa prebúdzam do sna, pretože viem, že filozofiu nenachádzam iba v asánach (jogových pozíciach), ale životnými postojmi. Zaujímavé, kam všade nás vie srdce zaviesť...
