Môj dedo z otcovej strany bol moravák,sedlák jak repa,skupoval pozemky na severnej Morave a môj otec sa dostal na Slovensko so svojou tetou,ktorá ho prijala za svojho, keď mu umrela mamka.Teta s ujcom dostali možnosť usadiť sa na Slovensku v 30-tych rokoch min.storočia.Ujec bol skúsený správca lesa,poctivý hospodár a tak ho povolali spravovať lesy za bývalej Slovenskej republiky.
Dedo z maminej strany bol drobný roľník od poľských hraníc.Bol hádam dva krát v Amerike,aby si mohol kúpiť políčka na uživenie 11-člennej rodiny,hovoril po slovensky s výrazným poľským prízvukom.
Otcovi zostalo počas vojny české občianstvo,matka sa s ním zoznámila ako pomocnica v domácnosti u svojho brata kňaza v neďalekej slovensko-nemeckej dedine na juhovýchode Slovenska.
Ako sa hovorí,do tretice všetko dobré,ja som vydatá za Slovákomaďara.Matka môjho muža pochádzala z Budapešti.
Myslíte,že ja môžem uvažovať o nejakej nenávisti k čechom ,maďarom,poliakom,slovákom,keď mám spokojné manželstvo a vydarené deti?
Istotne nie som na Slovensku sama s mojím"medzinárodným dedičstvom"takže apelujem na všetkých s podobným osudom,aby zabudli na nacionalizmus a jeho hlúpe prejavy.
