Deti odišli z domu, ako lnáč, ďaleko. ostali sme sami. Tešila som sa, že spolu budeme tráviť chvíle v novovybudovanej chatke na záhradke.
Ale...nechcela som tráviť všetky dni na záhrade, odchádzala som spať domov. Stále častejšie sme sa začali od seba vzdˇalovať.
Skončilo to návrhom na rozvod,ale zasiahli deti a rozvod sa zrušil. Tak sme žlli rok oddelene.
Teraz stále žijeme každý sám, ale čuduj sa svete, máme rovnaké choroby, berieme rovnaké lieky, hoci od iných lekárov, ak treba niečo, stale myslíme na toho druhého .
Vyzerá to tak,že štyridsať rokov spoločného života nás stmelilo tak, že nevieme na seba zabudnúť, hoci sme zo svojej prítomnosti nesvoji.
Tento nový spôsob života mi priniesol aj pozitíva. Samota mi utužuje dušu, otvára nový pohľad na svoje možnosti, mám čas na maľovanie obrazov, nové priateľstvá. Som nútená viac fyzicky pracovať a hlavne cvičím sa v nezávislosti na partnerovi.
Viem, že opis môjho stavu je neosobný, robíme čo sa dá, hľadáme sami seba v nových situáciách a máme šťastie, že máme kde žiť a nemáme veľké finančné ťažkosti.
