Vedela som, ze to bude 'narez' a musim uznat, ze bol...hehe
Ti, co ma poznaju, boli prekvapeni, pretoze si vypocujem vsetko, ale tento styl?
Nuz co, lepsie je raz vidiet, ako stokrat pocut...
Moj kulturny zazitok zacal na 34- tej street, medzi 6-tou a 5-tou Avenue na Manhattane v Irskom pube. Posilnena dvoma pivami, este ponuknem listok Tomasovi, ale ten s usmevom odmietol, vraj si to mam pekne uzit a zapchat usi, aby som 'lepsie' pocula hudbu.
Takze pokus nevysiel a odkracali sme aj s mojou polovickou o par ulic vyssie.
Koncert mal zacat o siestej, ale vraj nikdy nezacne presne...
Na moje prekvapenie sme mali listky na balkone oproti podiu a na radost mojho milovaneho aj blizko 'senku'. Zvrchu som sledovala, ako sa priestor pod nami zaplna a bola stastna , ze nemusim stat v tom 'mravenisku'.
Predkapela Unearth spustila o 19:40 a ja s vyplestenymi ocami, (to sposobil asi tlak:)), sokovane sledujem 'basaka', ktory obsah svojej nosnej dierky flusol do publika a od toho momentu bol moj clovek :) Sledovala som kazdy jeho krok, skok, vyskok... Podchvilou k nemu pribehne chlapik s obrovskym lievikom a hadickou, aby ho posilnil zlatistym mokom a on potom, zrejme pivachtivych fanusikov, vdacne par krat odmeni chmelovou sprchou priamo z ustnej dutiny. Spevaka si uz vobec nevsimam, naozaj mam pocit, ze ani on nevie, ci spieva, alebo chce konkurovat 'kralom hor' pocas ruje... Zrazu sa na podiu objavuje slecinka a uz aj vasnivo bozkava 'pluvaca'. Tak som pomenovala 'basaka'. "Fuuha, no toto?" Aaale co, ved sou musi byt, nie? Medzi skladbami nam este spevak nezabudol pripomenut, aka je tu fuckin' dobra atmosfera, aky mame byt fuckin' stastni, ze uvidime Slayer a podla jeho pokynov sme dvihali nase fuckin' ruky a hadzali fuckin' hlavami,... a vobec, vsetko bolo fuckin' dobreee... Po necelej hodine ukoncil toto vystupenie basak velkolepim rozmlatenim gitary a nastalo ticho ...
"Uz nic horsie ma dufam necaka", povedala som si nahlas, ved aj tak ma nikto nerozumel, inac by boli urazene vsetky 'metalove duse' sediace blizko mna. Na scene sa to prekladalo a menilo asi hodinu. Uz som zacala byt nervozna z toho cakania a na nalade mi nepridali ani ti, co si dlhu chvilu kratili fajcenim travy, ked zrazu moj spolusediaci vykrikol "Jump!" a pohlady stoviek oci spocinuli na lavom balkone. Tam sporo odeta deva, so suknickou ako baletka v predstaveni Labutieho jazera, ba este o cosi skromnejsou, cervenymi silonkami, vysokymi cizmami a 'rajcovnou' podprsenkou nam so zdvihnutymi prostrednikmi spestrila cakanie. Moj pohotovy manzel vsetko zaznamenaval s poznamkou, "Laska, ved vies , ze ja len teba milujem." ;) Brala som to jej vystupenie ako 'kulturnu vlozku', az kym nam za hlasnej podpory muzskej casti publika neukazala svoje 'prednosti', a ja som s pobavenim vyslovila znamu vetu z filmu s B. Polivkom..."Co herecka, kurva je to!" Ale aspon bola sranda...
Zhasli svetla...
Plno dymu, prve tony gitary..., tak na toto vsetci cakali, to prave 'orechove', metalove... To vam bola 'onakvejsia' muzika. Manzel mi asi patkrat pripomenul, ze na bicie hraje Dave Lombardo a patri k najlepsim bubenikom na svete. A veruze jeho vykon bol ohromujuci... Spevak bol pohodovy a cele to malo uplne inu uroven a ja som s udivom vnimala hudbu a pacila sa mi skladba, kde spieval "Kill you!" ;) Premakane svetelne efekty dodavali ich hudbe nezabudnutelnu atmosferu.
Napriek tomu, ze este dnes mi huci v hlave a najblizsich par dni si nemusim dat Activiu, (vdaka skvelemu ozvuceniu a basom mam totiz ponatriasane aj vsetky vnutornosti), napriek dlhemu cakaniu a podla mna 'trapnej' predkapele, bol moj prvy metalovy koncert nezabudnutelny.
Vzdavam hold kapele Slayer, zdravim Paleca v Guildforde, nad ktorym som vzdy ked pocuval tuto hudbu, len nechapavo krutila hlavou a prajem mu vidiet ich koncert na vlastne 'bulvy'. ;)
Som zvedava, cim ma prekvapi 27.4. Spock's Beard... Ale to je asi z ineho sudka...
