Klasická literatúra pokrýva tie isté sféry života, ako aj plytká populárna literatúra. Namiesto milostných pletiek filmových hviezd a hviezdičiek v bulvárnej tlači by som preto vo svojom voľnom čase mohla čítať rytiersky príbeh o Tristanovi a Izolde alebo Romeovi a Júlii. Namiesto reportáži o zábavách a výtržnostiach slávnych by som si mohla prečítať o hrdinskom úsilí rytierov kráľa Artuša alebo dobrodružstvá Robinsona Crusoa. Klasická a bulvárna literatúra poskytujú oddych a uvoľnenie. Nejaký rozdiel tu však je. Klasická literatúra píše o tých istých témach, avšak akýmsi ušľachtilejším spôsobom, ktorý nás robí lepšími. Kým k príbehom v bulvárnej tlači sa po pár dňoch nikto nevráti, k príbehom klasickej literatúry sa milióny ľudí vracajú po stáročia. To je prvý očividný rozdiel. Tu sa však dostávame k niečomu dôležitejšiemu.Klasická literatúra je súčasťou vzdelania, ktorými disponujú ľudia z takzvanej lepšej spoločnosti. Mám na mysli intelektuálov, umelcov, diplomatov, vedcov. V týchto kruhoch klasická literatúra „zľudovela.“ Narážky na klasické literárne postavy, či citáty z literatúry sú bežné. Kto ich neovláda, pôsobí v takejto v takejto spoločnosti podobne ako sedliak, ktorému trčí slama z čižiem. Klasická literatúra odráža politické, sociálne, náboženské a iné pomery prostredí, v ktorom sa dej knihy odohráva a čitateľ veľmi nenásilne vstrebáva reálie rozličných období a krajín. Krásna literatúra má týmto spôsobom vysoko vzdelávací účinok a prináša poučenie z histórie aj vtedy, keď o histórii nepíše. Okrem vzdelania však navodzuje aj porozumenie o spoločenských hodnotách. Literatúra poskytuje spoločnú tému na rozhovor sčítaným ľuďom, ktorí sa nikdy nevideli a ktorí sa chcú spoznať. Jej znalosť je ideálnym prostriedkom pre diplomata pracujúceho v cudzej krajine alebo medzi diplomatmi pochádzajúcich z rozličných krajín sveta. Jazyk klasickej literatúry je jazykom civilizovanej časti spoločnosti.Literatúra patrí k veľmi kvalitnému dedičstvu ľudstva, ktorá nás všetkých poučuje a obohacuje. Dá sa povedať, že nás robí lepšími. Taktiež je výbornou formou relaxácie a spája oddych s učením. Nazvala by som to, že nenásilnou formou nám dáva pohľad do minulosi. Môj záver je asi celkom jasný: čítať klasiku ráno, cez obed i večer.
