Čo zlé sa mi môže stať, keď sa budem pýtať? Tretia pandorina skrinka.

Ako nastavila sociálnu politiku dnešná vláda v dlhodobej starostlivosti o seniorov? Prečo sa pýtam? Pretože za pätnásť rokov nevyšla z Ministerstva práce ani jedna dobrá koncepcia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Sú sociálne balíčky riešením sociálnych problémov na Slovensku? Alebo sú to len krátkodobé opatrenia s krátkodobými výsledkami a dopadmi? Minister práce sociálnych vecí a rodiny podáva vraj úžasné výsledky svojej práce čo sa týka nezamestnanosti. Nič iné nepočúvame denne v médiách, ako nám v nej klesajú percentá.

Čo by sme tak asi našli za projektami Úradov práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú podporované zo štrukturálnych fondov?

Veľmi by sme sa asi prekvapili, keby sme nenašli odborne správne vypracované strategické koncepcie, ktoré by vychádzali zo skutočných a pravdivých analýz?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľmi, alebo len málo by sme sa prekvapili, keby sme nenašli efektívne koncepcie dlhodobej udržateľnosti v programoch vzdelávania, kvalifikácie a rekvalifikácie?

Ako nastavila sociálnu politiku dnešná vláda v dlhodobej starostlivosti o seniorov?

Žeby nijako? Koncepcia dlhodobej starostlivosti o seniorov a dlhodobo chorých klientov je tak „ťažká“ téma, že naše ministerstvo ju pripravuje viac ako 20 rokov. A prečo nie? Veď keď je niečo ťažké, tak to potrebuje čas. Ale my už čas nemáme. Nemajú ho predovšetkým poskytovatelia sociálnych služieb, ktorým chýbajú odborní pracovníci. Akútny nedostatok opatrovateliek a sestier spôsobuje tak vážnu mimoriadnu situáciu, že niektorí riaditelia nevedia postaviť služby. My potrebujeme opatrovateľky a sestry dnes a každý jeden deň. Ministerstvo zdravotníctva rozbehlo prípravu dlhodobej starostlivosti, ale doterajší minister zdravotníctva odišiel. Ako aktívne sa bude pokračovať v tejto príprave? Ktorí odborníci zastupujú Ministerstva práce v tejto pracovnej skupine?

SkryťVypnúť reklamu

Pýtam sa na ich mená. Mám právo vedieť, ktorí ľudia pripravujú závažné koncepcie pre sociálnu politiku sociálnych služieb.

Prečo sa pýtam? Pretože za pätnásť rokov nevyšla z Ministerstva práce ani jedna dobrá koncepcia. Nebudem vás trápiť analýzami týchto koncepcií, ktoré majú ďalekosiahle následky a už dnes majú negatívne dopady na kvalitu, dlhodobú udržateľnosť, ako aj na personálne a finančné zabezpečenie sociálnych služieb.

Koncepcie, ktoré sú postavené na nekvalitných analýzach, alebo neoverených podkladoch, postavené na ideologických podkladoch a prázdnych alebo zavádzajúcich argumentoch či na nevhodne až amatérsky odkopírovaných zahraničných konceptoch, ktoré sú pre nás nielen cudzie, ale historicky, spoločensky a kulturálne neuskutočniteľné... tak tie si nárokujú, aby sa podľa nich vypracovávali aj koncepcie na úrovni samospráv. Keby som verila, že to robia skutoční experti, musela by som to považovať za dobre zorganizovanú sabotáž.

SkryťVypnúť reklamu

Od roku 2009, keď vstúpil do platnosti Zákon sociálnych službách z dielne Ministerstva práce sa situácia začala pozvoľna a pre laika úplne nepostrehnuteľne zhoršovať. Dlhá séria neodborne alebo lobisticky upravených noviel sa už nedá spočítať na dvoch rukách.

Pýtam sa koľko finančných prostriedkov prerozdelilo Ministerstvo práce na projekty, ktoré by zvýšili kvalitu a dlhodobú udržateľnosť poskytovania sociálnych služieb pre ľudí, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii a komu?

Pýtam sa, aké skutočné výsledky priniesli národné projekty:

1. Národný projekt deinštitucionalizácie

2. Národný projekt opatrovateľskej služby

SkryťVypnúť reklamu

3. Národný projekt komunitných centier

Milí čitatelia, nájdite si čas a prečítajte si záverečné správy z týchto národných projektov. A možno sa budete diviť ako aj ja, ako sa dá napísať správa s dobrými výsledkami pri už zle nastavených cieľoch a indikátoroch. Kto by to však vlastne čítal a možno na to sa spoliehajú autori týchto čudných dokumentov. Úzka téma, úzky okruh ľudí, peniaze boli minuté v súlade s plánmi, nejasné výsledky získané nejasnou metodikou zapadli do nejasných indikátorov, zaznel suchý potlesk zo záverečnej „konferencie“, opona sa zatiahla, svetlo zhaslo, hostia od kávy a chlebíčkov disciplinovane odišli domov a do svojich bežných starostí. Správy zapadnú v halde iných správ, môžeme ich hrúbku merať na metre. Kto by nebol spokojný? Kto by sa ešte pýtal?

Pýtam sa, čo z týchto projektov vieme použiť multiplikačne a dlhodobo udržateľne, keď samotný zákon o sociálnych službách svojimi paragrafmi likviduje najmä pobytové sociálne služby nezmyselnými a doteraz odborne ani ekonomicky nezdôvodnenými tzv. maximálnymi kapacitami, ktoré neumožňujú ani jeho rozvoj ani zvyšovanie kvality služieb. 

 Nájdite si čas a prečítajte si mená expertov, ktorí metodicky, poradensky, lektorsky, alebo hodnotiteľsky viedli tieto projekty. A skúste sa zamyslieť odkiaľ vzali svoje expertné, poradenské, lektorské a hodnotiteľské vedomosti, zručnosti a skúsenosti k danej problematike.

Treťou pandorinou skrinkou ukrytou v sociálnych službách, ktorá je už príliš dlhodobo otvorená sú totiž naši tzv. experti. Kto sa môže vyhlásiť za experta, alebo koho môžeme pozvať do odbornej pracovnej skupiny ako experta?

Možno ja som mimo, ale pod expertom som si vždy predstavovala človeka, ktorý sa danej problematike, v ktorej vystupuje ako expert, venuje veľa, veľa rokov a nielen to. Má za sebou úspešné študijné, výskumné a v praxi aplikované výsledky alebo je autorom teórie aplikovateľnej a aplikovanej v praxi. V danej problematike publikuje a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Produkuje pravdivé výstupy a neohýba pravdu podľa výšky odmeny a hrozby. Netrpí gumovou politickou korektnosťou a dôkaz mu je prednejší ako ideologický argument. Keď je upozornený na chybu, tak sa teší, lebo sa môže zlepšiť a neberie to ako útok na jeho majestát. Skrátka...

 Pod expertom si predstavujem múdreho človeka.

 Ak sa viac ako dvadsať rokov snažíte pracovať v sociálnych službách na Slovensku nielen zodpovedne a odborne, ale aj so srdcom a obetujete im nielen svoje roky života, ale aj svoje zdravie, tak sa máte právo pýtať. Prečo nesedia múdri ľudia tam, kde sa pripravuje naša budúcnosť?

 Odmietam veriť tomu, že na Slovensku nemáme múdrych ľudí. Oni tu sú, len sa stiahli. Kde sú schovaní? Kto ich zahnal do mlčania? Prečo sa po nich nezháňame? Nechýbajú nám?

Pred týždňom som niečo hľadala vo svojich pracovných spisoch. Narazila som na odložené staré noviny z 18.08.2001. Na strane víkend Osudy sú dve fotografie. Jedna menšia patrí mne. Asi trikrát väčšia parí Mikulášovi Černákovi. Môj článok bol uverejnený ako Duchovné slovo pod názvom Augustové slzy. Neviem, čo chcela vyjadriť redakcia týmto obrazom a slovami, keď nás dala na spoločnú stranu.

Ale dnes som si uvedomila silnú symboliku. Symboliku strachu zo zla a túžby žiť v dobrom svete. Vražda dvoch mladých ľudí kvôli slobode slova a boja proti zlu.

Čo sa mi môže zle stať, keď sa budem pýtať?

Ak ešte nie ste unavení, dovolila som si Vám prepísať časť z môjho textu z roku 2001, aby ste posúdili sami, čo sa za tých 17 rokov zmenilo.

 „Bolo malé mesto a v ňom len málo ľudí. Pritiahol k nemu mocný kráľ, obkľúčil ho a proti nemu postavil veľké opevnenie. No našiel sa v ňom chudobný múdry muž, a ten by bol zachránil mesto svojou múdrosťou. Ale nikto si nespomenul na toho chudobného muža.“ Kazateľ 9,14-15

Tento príbeh je krátky ale plný ľudskej tragédie. Jedno mesto bolo zničené, lebo ľudia si nespomenuli na múdreho chudobného človeka. Pýtame sa, čo to bolo za mesto, ktoré bolo obsadené a zničené? Kto bol ničiteľom, a kto chudobným múdrym mužom, na ktorého si nikto nespomenul? V čom spočívala jeho múdrosť zachraňujúca mesto?

 Otázky zostávajú otvorené a my sme upozornení na skutočnosť, že tie isté udalosti sa pod iným menom a v inom čase môžu opakovať.

Podobný príbeh sa stal v Jeruzaleme, v „malom“ provinčnom meste rímskej ríše. „jeho“ mocným kráľom bol Titus, syn rímskeho cisára Vespansiana. Obkľúčil ho, dobyl a zanechal v troskách 10. augusta roku 70. No predtým v ňom býval jeden chudobný múdry muž – Ježiš. „Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním a riekol: Ó, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo ti je ku pokoju, ale je to teraz skryté pred tvojimi očami: lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji nepriatelia oboženú valom a obkľúčiac, zovrú zo všetkých strán a zrovnajú ťa so zemou.“ (Evanjelium podľa Lukáša, 19, 41 -44)

Ľudia ho však umlčali smrťou.

K dátumu 10. augusta nachádzame v niektorých kalendároch meno Laurentius. Muž tohto mena – diakon - bol chytený v čase prenasledovania kresťanov v Ríme. Ľudia ho vraj poznali ako strážcu pokladu schovaného v katakombách. Cisár Valerián žiadal od neho vydanie pokladu. Laurentius si vypýtal tri dni, aby mu položil k nohám celé bohatstvo cirkvi. Počas nich zhromažďoval v Ríme ľudí, o ktorých sa ako diakon staral. A potom týchto chudobných, chorých, slepých, chromých, starých, ako aj prenasledovaných demonštratívne priviedol pred cisára. Predstúpiac pred neho, ukázal na zástup a vyhlásil „Pozeraj, toto je poklad cirkvi.“ Cisár sa urazil, že ho má za hlupáka a nechal chudobného muža upáliť.

Múdrosť je jedným z pokladov cirkvi, prichádza s ňou milosrdenstvo a služba lásky. Udalosti sa opakujú. A Slovensko? Je malý štát. Jeho mestá sú malé. Zaplakal by Ježiš nad našou krajinou, mestami? Možno by zaplakal nad tým, že dobré slovo, slovo múdrosti a milosrdenstva stráca svoju hodnotu a možno by zaplakal aj nad tým, že dobrú službu si musíme „dobre“ zaplatiť. A peniaze si musíme zohnať, lebo byť chorým, starým a chudobným znamená v dnešnej dobe postupne upadať do zabudnutia. Najlepšie keby sa takýto ľudia, ktorí celý život pracovali v tomto štáte, sa vo chvíli kedy sú nepotrební, vyparili.

Čo je pokladom nášho kresťanského štátu? Aké hodnoty uznávajú a podľa ktorých kresťanských hodnôt žujú naši štátni veriaci politici, ako aj kresťanskí politici samospráv, miest a obcí, pre ktorých sú zariadenia pre seniorov len voličskou základňou, ale inak v bežnom období len finančnou záťažou. 

Pred mesiacom som pri služobnej ceste v Dánsku požiadala manžela, aby ma tam nechal. On totiž už dávno tvrdí, že Slovensko nepotrebuje žiadnych vonkajších nepriateľov, lebo v tomto sme plne sebestační. Teda chcela som, aby sme ostali pracovať aj žiť v krajine, v ktorej si vážia odborníkov, podporujú odborníkov a v ktorej odborníci (experti) zodpovedne tvoria zákony, pripravujú koncepcie sociálnej politiky a vyhodnocujú ich dopady. Preto sú považovaní za najšťastnejších ľudí.

 Keď sme sa vrátili, nestačila som sa diviť. Zabudnuté sociálne služby sa prebrali zo zimného spánku, ale nie zo zlého sna. Zlý sen pokračuje. Nielen, že nám chýbajú odborní pracovníci pri lôžkach klientov a odborníci v štátnej správe, ale po voľbách v samosprávach sa začína poľovačka na riaditeľov zariadení sociálnych služieb v pôsobností krajov a a na jeseň aj samospráv. Je to obľúbený šport. Zaujímavé, že štvanice na zvieratá sú zakázané, ale na ľudí -to nevadí. Žiada sa mi však pri tom apelovať. Skôr ako ich odvoláte, ak ste to ešte tak neurobili, presvedčte sa, kto sú vlastne tí ľudia. Nechajte im čas, aby vám predstavili výsledky svojej práce, ktorú museli vykonávať často krát bez podpory Ministerstva, ale aj podpory svojho zriaďovateľa. Než ich odvoláte, predstavte im svoju vlastnú víziu a spýtajte sa ich, ako k nej vedia prispieť svojou prácou. Pokúste sa spolu najprv nájsť tú najmúdrejšiu víziu a stratégiu, ktorá pomôže občanom odkázaným na našu odbornú pomoc. V Dánsku majú krásne príslovie: „doktor a sedliak vedia spolu viacej ako doktor sám“. To je veľmi múdre príslovie. U nás je však slovo sedliak niečo ako nadávka.

Čo zlé mi môžu urobiť, keď sa budem pýtať? Pokúsi sa mi „niekto“ nahnať strach? Pokúsi sa ma zdiskreditovať? Pošle na mňa nejaké odvetné kontroly? Pokúsi sa mi zničiť odborné alebo občianske meno? Pokúsi sa mi zničiť živobytie? Firmu? Začne o mne rozprávať niečo, čo síce nie je pravda, ale koho už len bude nudná pravda zaujímať, keď lož je taká pikantná?

Viem, strach ako základný nástroj komunikácie nemúdrej moci funguje na veľa ľudí, ktorí majú deti, hypotéky, sú pred dôchodkom alebo sa len nemajú o koho oprieť. Presne tak to funguje, presne s týmto sa dá počítať. Symbolika strachu a túžby po dobre ma dnes uistila v tom, že nie vždy je mlčať zlato. Je nutné sa pýtať. A nielen to. Zlo sa nepodporuje len robením zlých vecí, ale aj nerobením a zanedbávaním dobrých vecí. Ako prezidentka Asociácie odborných pracovníkov sociálnych služieb budem obhajovať tých, ktorí sú účelovo odvolávaní a budem starostlivo študovať výstupy z miliónových projektov, ako aj koncepcií.

Je jedno malé Slovensko, paradoxne ho obkľúčili jeho vlastní obyvatelia a stavajú si okolo neho vlastné opevnenia, zákopy a dobíjacie stroje vzájomného nepriateľstva, závisti, zastrašovania, ohovárania a klamstiev. Na zničenie dobrého života na Slovensku si vystačíme sami. A to len vďaka strachu postaviť sa zlu.

Augustové slzy padajúcich hviezd sú aj dnešnými májovými slzami, ktoré nás môžu zachrániť, nie zničiť. Slzy vraj očisťujú dušu. Majme vieru v dobro a hľadajme spoločne múdrych ľudí, ktorí upadli do zabudnutia a nechajme, aby zachránili našu krajinu a pomáhali budovať dôstojné a kvalitné sociálne služby. „Experti“ ktorí sa zrodili zvečera do rána nám skutočne nepomôžu. Tí skutoční experti by to dokázali. Ak si na nich vôbec niekto spomenie, bude ich počúvať a nebude sa pri tom urážať.

Mária Kovaľová

Mária Kovaľová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  2x

V minulosti boli kňazi kazateľmi Božieho slova, učiteľmi, národnými buditeľmi, politikmi, ale aj ochrancami biednych a liečiteľmi chorých. Svoju kňazskú službu som od roku 1998 zamenila za prácu v sociálnych službách. Sedemnásť rokov navštevujem zariadenia sociálnych služieb a pokúšam sa vzdelávaním a poradenskou činnosťou zvyšovať kvalitu života klientov, kvalitu práce a pracovného prostredia zamestnancov. Zoznam autorových rubrík:  OpatrovateľkaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu