Pandémia ničí duševné zdravie viac ako telo. Následky pocítime všetci.

Zamestnanci sociálnych služieb sú vyčerpaní z prvej vlny pandémie a už nastupujú do služieb v karanténe. Sociálna izolácia klientov pokračuje. Už niekoľko mesiacov som sa nedostala k písaniu, aj keď som bola plná slov a pocitov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

 Mnohí z Vás viete, že počas prvej vlny som sa rozhodla poskytovať bezplatné poradenstvo pre zamestnancov zariadení sociálnych služieb. Bolo to ťažké obdobie, pretože sme covid-19 nepoznali a strach z neznámej choroby nesie so sebou veľa negatívnych dôsledkov. 

Krízovému riadeniu sme sa s manželom začali venovať ešte na diakonii koncom deväťdesiatych rokov v rámci humanitárnych projektov, ako povodne, či vojna v Juhoslávii. Ak niekto porovnal pandemickú situáciu, ktorá nastala na celom svete k následkom 2.sv. vojny, asi nebude od pravdy ďaleko. Je pravda, že keď sa pozrieme okolo seba, tak očami neuvidíme žiadne škody. Naopak, moderné a farebné budovy stoja, v záhradách vidíme krásnu prírodu (ešte krajšiu ako bola pred pandémiou), obchody sú plné tovarov, internet je zaplavený ponukami zbytočností, v televízii prebieha zábava, ale...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niečo sa predsa zmenilo. Čo oči nevidia, ale srdce cíti. Čo očí nevidia, ale duša vníma? Čo oči nevidia, ale ruky roztrasú?

10.10. je svetový deň duševného zdravia. A som veľmi rada, že je sobota. A hoci mám už za sebou dva telefonáty s jednou dobrou a druhou zlou správou, som doma, pri počítači a mám čas napísať svoje pocity.

Viem, že krízový manažér má zvládať aj tie najhoršie situácie, ale viem aj to, že krízový manažér je na to, aby najhorším situáciám zabránil. V prvej vlne strachu sme zatvorili pobytové zariadenia sociálnych služieb pred návštevami, aby sa nezavliekla nákaza do zariadení a zároveň sme zatvorili ambulantné sociálne služby (denné stacionáre) a nechali seniorov, ale aj občanov s hendikepom doma.

SkryťVypnúť reklamu

Obe skupiny ľudí sme izolovali. Nehovorím, že to bolo nesprávne. Pretože v tej dobe sme videli katastrofické obrázky zo Španielska, Talianska a Ameriky. Izolovali sme ľudí, ktorí neboli pozitívni na Covid-19. Prišla však druhá vlna, v ktorej sa nám denne objavujú prípady pozitívnych zamestnancov a klientov v desiatkach a my začíname otvárať krízové plány, dokumenty postupov k reprofilizácii lôžok a odznova začíname ešte s prísnejšou izoláciou. Ale naši ľudia (zamestnanci aj klienti) sú už veľmi unavení. Sú unavení zo stresu. Po denných telefonátoch za viac ako 7 mesiacov so zamestnancami, po prečítaní desiatkov listov (sťažností prijímateľov, či rodinných príslušníkov) mám dosť argumentov a dôkazov o tom, že sme prekročili hranicu, ktorá prináša vážne dôsledky. Ak niečo neurobíme, psychické traumy a riziko sociálnej izolácie sa prejaví viac ako Covid-19 na oboch stranách. Sociálne izolovaných klientov a zamestnancov, ktorí boli a ešte len začínajú byť vystavovaní pracovným stresorom pribúda.

SkryťVypnúť reklamu

Vo svojej metodickej príručke riadenia rizík pre sociálne služby sa venujem niekoľkým druhom stresorov, pred ktorými nesmieme zatvárať oči. Ako prvé sú telesné stresory, kde patrí napríklad námaha pracovať v kompletnom „pandemickom oblečení “ overaloch, respirátoroch, štítoch v ktorých pracovníci vykonávajú všetky obslužné činnosti pre klientov (polohovanie, kŕmenie, sprchovanie, dvíhanie a obliekanie...), bez dostatku kvalitného spánku v provizórnych podmienkach zariadenia. Zamestnanci, ale aj klienti sú a budú ešte asi v ďalších mesiacoch vystavovaní emocionálnym stresorom ako obavy, strach, ľaknutie sa, neistota, hnev. K ním sa pridružia kognitívne stresory ako negatívne myšlienky, starosti, postoje, očakávania, fantázia „čo robia moje deti, ako sa majú moji starí rodičia, či chorý manžel... či mi nezdochnú slépky...“

SkryťVypnúť reklamu

Ďalším stresom je bio-chemický, ktorým je aj nedostatok kyslíka. Nosenie masiek, dlhodobý pobyt v budovách bez čerstvého vzduchu a denného svetla. Nie všetky zariadenia majú záhrady. Nemáme všetkých klientov pohyblivých. A nemáme čas sa s nimi prechádzať a vykonávať aktivity vonku. A pomaly prichádza aj jesenné počasie.

 Podľa odborníkov nás postihujú ešte zložitejšie tzv. komplexné stresory, ktoré majú charakter špecifických sociálnych situácií ako konfliktné situácie, časový nátlak, pracovné požiadavky, zmeny, odlúčenie, medziľudské spory, choroba, kritika, osamelosť....

 Milí kolegovia, priatelia sociálnych služieb a možno aj politici, ktorí čítate môj príspevok. Verte, že tento článok nemá slúžiť na zastrašovanie, ale na napomenutie, ako sprcha, ktorá nás zobudí k činom. Duševné zdravie má byť na rovnakej miske váhy nielen v súkromnom prostredí človeka, ale aj v zdravotníctve a v sociálnych službách.

Viem, že to čo sme zanedbávali dlhé roky, nebudeme vedieť zmeniť rýchlo, ale nesmieme sa poddať situácii a plakať nad tým, že máme zlé budovy, nemáme dosť zamestnancov, nemáme pomôcky atď. Sme v mimoriadnej situácii, v núdzovom stave a vtedy je potrebné z toho, čo máme k dispozícii, vytvoriť provizórne všetko tak, aby sme ochránili telesné, ale aj duševné zdravie každého, zamestnanca aj klienta. Ako? Tak, že ešte viac sa posnažíme:

  • zlepšovať pracovné podmienky (tu nám môžu opäť pomôcť podnikatelia)

  • redukovať vplyvy pracovných stresorov nastavením správnych pracovných postupov

  • pomáhať ľuďom stať sa efektívnejšími v prevencii a zvládaní stresu

  • vytvoriť si vlastné stratégie sociálnej interakcie pre kolektív – a to získavaním pomoci a emocionálnej opory od ostatných (tu nám môžu pomáhať média aj rodinní príslušníci)

  • vytvoriť si individuálne stratégie zvládania stresu, ktorá každému z nás pomôže naučiť sa novým spôsobom pochopiť existujúce okolnosti. (regenerácia fyzických aj psychických síl každého z nás)

Nezmeňme zariadenia sociálnych služieb na väzenie, ako nás z toho obviňujú klienti aj rodinní príslušníci. Zomknime sa všetci, zabojujme v poslednej fáze pandémie a pomôžme vytvárať každý deň bezpečné, profesionálne, ale aj láskavé prostredie pre zamestnancov aj klientov.

 Nezabúdajme si pomáhať. Ak sa dostanú kolegovia, sused/ka do karantény v zariadení sociálnych služieb, ponúknime im pomoc. Postarajme sa im o deti, starých rodičov aj domáce zvieratka či kvety. Nevyčerpajme si sily kričaním, žalovanim na druhých a útekom domov. Neopusťme svoju prácu, ani ľudí, ktorí sú na nás odkázaní. Dajme príklad budúcej generácii a neodstrašme ju od pomáhajúcich profesií. Lebo, ak to teraz zbabreme, nebude sa mať kto postarať o nás.

Ďakujem všetkým, ktorí boli, sú a aj zostanú v karantenach s našimi klientmi.

Prajem nám všetkým, trpezlivosť, fyzické aj psychické sily, láskavé srdce, otvorenú myseľ a zdravú dušu.

Vaša prezidentka Asociácie odborných pracovníkov v sociálnych službách.

Mária Kovaľová

Mária Kovaľová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  2x

V minulosti boli kňazi kazateľmi Božieho slova, učiteľmi, národnými buditeľmi, politikmi, ale aj ochrancami biednych a liečiteľmi chorých. Svoju kňazskú službu som od roku 1998 zamenila za prácu v sociálnych službách. Sedemnásť rokov navštevujem zariadenia sociálnych služieb a pokúšam sa vzdelávaním a poradenskou činnosťou zvyšovať kvalitu života klientov, kvalitu práce a pracovného prostredia zamestnancov. Zoznam autorových rubrík:  OpatrovateľkaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu