Čo by sa stalo, keby...

 Možno nie som žiadna miss krásy, možno nie si žiadny fotomodel vystrihnutý z obálky módneho časopisu. Na tomu ale vôbec nezáleží. Každý má právo na šťastie.
 V jednej dobre známej pesničke sa spieva: „Život príliš krátko trvá, v tom smrť býva dôsledná…“ Asi každý vie, aké je ťažké ,keď sa treba pre niečo rozhodnúť a urobiť krok vpred. Poznám to veľmi dobre aj z vlastných skúseností. A tie večné pochybnosti, či na to vôbec mám, či robím dobre, či moja snaha nevzíde nazmar, alebo či to nedopadne úplne katastrofálne. Rozhodujeme sa, či osloviť a konečne začať bojovať o osobu, ktorá sa nám páči, či spraviť vo svojom živote výraznú zmenu, či prijať ponuku, ktorá sa nám naskytla a ponúka nám tak niečo úplne nové.
 Vždy je to ťažké. Ale človek bol stvorený tak, že tá sila v ňom je. Aj keď pochybností a často aj strachu sa asi nikdy nezbavíme. A tak by sme nikdy nemali váhať. A mali by sme prijať šancu, ktorú nám ponúka život- šancu byť šťastný.
  Nie je asi nič ťažšie, keď potom príde tá otázka- „Čo by sa stalo, keby… Keby som to predsa len vyskúšala…“ Ale to sa potom už nedozvieme. No, nežijeme práve v rozprávke a nie všetko sa končí „happy endom“. Ale aj tak je stále lepšie povedať si, že aspoň som pre to niečo urobila a snažila som sa, ako potom večne rozmýšľať nad tým, ako by to dopadlo, keby som predsa nazbieral odvahu a nebál sa spraviť niečo pre svoje šťastie.
 Nič nie je dopredu prehrané. A aj každý neúspech a prehra nás môže posunúť vpred. A tak vlastne nemáme čo stratiť. Veď život je celý o riskovaní, nie?