Po prvé, je to najmä obrovská realitná bublina, ktorá vznikla tak, že Španieli sa vo svete zadlžili po uši (zahraničný dlh Španielska je 1000 miliárd eur a je po USA najvyšší na svete) a z týchto peňazí stavali ako zmyslov zbavení byty a domy (hypotekárny úver dali úplne každému). Dnes majú najviac bytov a domov na svete (1,7 na obyvateľa, Slovensko má 0,3 na obyvateľa) a veselo stavajú ďalej. Samozrejme, dnes sú milióny bytov neobývaných. Keď už máme my platiť za to, že v Španielsku majú banky straty, kvôli veľkému množstvu nepredaných bytov, mohli by sme za sumu 1,2 miliardy kúpiť 180 tisíc španielskych bytov a tieto darovať slovenským rodinám, ktoré musia žiť v chatrčiach. Pomohli by sme španielskym bankám a zároveň by sme pomohli slovenským rodinám.“
Táto myšlienka ma naozaj zaujala. Ak už naozaj musíme posielať peniaze do Španielska, kúpme tam ako Slovenská republika tie prebytočné byty, a pošlime tam bývať všetkých našich sociálne odkázaných občanov, ktorí nemajú kde bývať. Čo nám v tom môže zabrániť? EÚ nám predsa zaručuje slobodný pohyb osôb aj kapitálu.
Vyriešime jednou ranou zadlženosť španielskych bánk, a zároveň odľahčíme náš rozpočet o tisíce vyplácaných sociálnych dávok do budúcna. A možno zabránime aj nespokojnosti občanov, ktorí už odmietajú platiť všetkým naokolo.
Pokiaľ by takáto možnosť bola, som jednoznačne „za“ pomoc španielskym bankám.
Škoda, že tieto úvahy môžu zostať len v rovine scifi...
