To, čo ma však trocha zastavilo a prinútilo uvažovať je druhá strana mince.
Nedávno sa mi prihodil jeden incident s bandou 10 ročných deciek, ktoré devastovali detské ihrisko pred mojím pracoviskom. Keďže som z okna videla ako ich to baví ničiť, dala som si tú námahu, aby som ich upozornila. Cestou k nim som uvažovala o demokratickom prístupe a asertívnom tóne hlasu. Poviem vám dalo mi to dosť námahy, lebo mnou lomcoval hnev. A tak som tým deckám povedala, že ak ihrisko vedeli zdemolovať, tak nech ho pekne aj opravia. Rozobrali totiž zámockú dlažbu okolo pieskoviska. Nakázala som im ju poukladať späť. Nikdy v živote by ma nenapadlo ako budú reagovať. Začali sa zastrájať, že na mňa zavolajú policajtov, lebo ich nútim "pracovať". Fotili ma mobilmi, vraj podajú trestné oznámenie, lebo porušujem ich práva. Nie, nebudem vám písať aké slová sa mi drali na jazyk a to, že som mala sto chutí ich všetkych po jednom vyplieskať.
Napadá ma aj tá "fantastická a motivujúca" reklama, ktorá určitý čas bežala v telke. Keď matka kázala synovi vyniesť smeti a on ju odbil podobnými slovami: "Detská práca je porušením práv detí." Tuším to bola reklama na Pravdu.
Už som spomenula, že nechcem písať o nepotrebnosti práv ako takých. Myslím si však, že by nebolo na škodu občas hovoriť aj o povinnostiach. Či už detí, rodičov alebo každého jedného človeka.
Hovoriť o povinnostiach detí, o tom, že by mali rešpektovať dospelých a starších. O povinnosti ctiť si rodičov, o povinnosti pripravovať sa do školy, o povinnosti uznávať učiteľa ako autoritu, o povinnosti zaobchádzať s druhým ako s rovnocenným, o povinnosti neubližovať iným, o povinnosti chrániť spoločný majetok, o povinnosti dodržiavať čistotu a poriadok, o povinnosti voči sebe samým, o povinnosti vytvárať hodnoty pre svet....
Hovoriť o povinnostiach rodičov starať sa a nezanedbávať svoje dieťa, o povinnosti komunikovať so svojím dieťaťom, o povinnosti milovať svoje dieťa, o povinnosti venovať čas svojmu dieťaťu.....
Možno si poviete, že tieto veci by mali byť samozrejmé. Áno, presne tak by mali byť samozrejmé ako sú aj práva človeka. Ak deti budeme učiť len tomu, čo sú ich práva a nevyzdvihneme aj ich povinnosti, dostaneme sa tam, že budú ignoranti, nerozvážni, ľahkomyselní, egoistickí, nebudú rešpektovať nikoho a nič, pretože oni majú svoje práva. V škole cez vyučovanie kľudne vyložia nohy na stôl a budú ignorovať učiteľa, veď čo im môže, oni majú svoje práva. Doma im nieže dáte za trest poza uši, veď oni majú svoje práva. A nieže ich budete nútiť poupratovať si izbu alebo umyť auto, veď detská práca je zakázaná, lebo oni majú svoje práva.
Dnešné deti dokonale poznajú svoje práva, ale málokedy vedia, čo sú ich povinnosti. V krajnom prípade dokonca vedia aj to, že nie sú právne stíhateľní. Koľká to učenosť.
Toto je druhá strana mince. Hodná zamyslenia sa.
