Príbeh, rozdelený do troch častí oddelených skutočne originálnymi "videoklipmi" Milana Lasicu, je o dvoch známych - myslím, že pojem kamaráti by bol príliš prehnaný. Rozprávajú sa a spomínajú. Teda, rozprávali a spomínali by, keby Milan Lasica večne neprerušoval. Ukradli mu... Ale to Vám prezrádzať nebudem. Dalo by sa povedať, že zrovna to bol ústredný motív hry.
Prvá časť bola tak trochu uspávacia. Kládla som si otázku, či sa humor Milana Lasicu vytratil alebo zmenil natoľko, že je nad moje chápanie. Druhá časť moje obavy zmietla zo stolu. Myslím, že v tom bol akýsi zámer autora. Nevysmiať nás hneď na začiatku. V druhej časti sme sa totiž smiali veľmi. Výstižné komentáre k dnešnej situácii či už u doktora alebo vo vinotéke. Tretia časť sa opäť skľudnila a na konci sa autor nevyhol nostalgii.
Herecké výkony ťažko posúdiť. Mne prišli herci tak prirodzení akoby ani nehrali. Texty prelínali určite nenaučenými preslovmi a vsuvkami. Okrem iného aj reakciami smerom k publiku.
Ak mi niečo skutočne vadilo, bola to reklama. Reklama v textoch oboch hercov. Komerčné výrobky, obchody. Ja viem, všetko niečo stojí a veci sa robia pre peniaze. Reklama nás zahltila. Prekypuje z televízorov, rádií, novín a časopisov. Vadí mi, nemám ju rada, ale v divadle mi príde nechutná.
Najväčší zážitok bol pre mňa rozhodne pán Lasica zblízka. Po predstavení sme ho stretli v bare na pohári vínka. Tak na zdravie a na veľa ďalších hier, pán Lasica.
Moje hodnotenie: 2/3
