Bola som si obzrieť miesto činu. Robotníkov tam nebolo. Ťahajú desaťdňové turnusy, potom v strede týždňa cestujú domov na predĺžený víkend.
Chodím teda po stavenisku a nestačím sa čudovať. Oplotenie zvalené, za ním lán obilia a vyšliapaná cestička. Tade niesli „kontraband".
Staviate? Pokojne sa poobzerajte, tu nájdete všetko.
Klince? Máme, hocikoľko, vo zväzkoch, hocikde. Polystyrén? Originálne zabalený a niekoľko balíkov. Píla, miešačka, kompletné „nádobíčko" pre maliara. Vrecká s cementom ležérne prikryté na palete. Dúfajme, že nebude pršať. A tu ďalšie vrecká ktovie čoho. Chýba vám fúrik? Nech sa páči, máme tu dva. A ešte, ak by toho nebolo dosť, fungl nové odkvapové rúry ľahko pohodené pod orechom.
Potom už len otázky, čo ostávajú visieť vo vzduchu.
Kde bol stavbyvedúci, keď robotníci odchádzali z práce?
Vážia si stavbári svoju robotu?
Kvízovú otázku, kto to všetko zaplatí, ani nemusím položiť.
