Otvorila nám štramanda pred štyridsiatkou , preskúmala kožný problém a potom sme s dieťaťom absolvovali viacero vyšetrení. Podstatné bolo, že pani doktorka prišla nepríjemnostiam na kĺb a chorobu vyliečila - nadobro.
Spomenula som si na ňu teraz , keď si moja známa posťažovala na svoje kožné galeje. Známa neotáľala a vytelefonovala si termín na vyšetrenie. Do Pezinka sme cestovali spolu. Aké bolo naše prekvapenie, keď v ambulancii sme síce lekárku našli , ale nie tú „ moju" štramandu.
Dozvedeli sme sa, že jej poisťovňa neustále robila problémy pre finančné limity a pre čokoľvek... Až jedného dňa ju to dôkladne napálilo , vzala svojich sedem slivák a otvorila si prax - v Rakúsku.
Aké príznačné. Ak si odborníkov nevážime, musíme si vážiť svoje zdravie a starať sa oň, pretože za takýchto podmienok to bude ako v tom vtipe. Problémy zdravotníkov sa vyriešia, ak posledný za sebou zhasne.
...ale čo pacient? Zopnúť ruky a obrátiť oči k nebu?