O niekoľko hodín sa kardiológ a rodina pacienta zišli v nemocnici. Lekár - hosť- sa porozprával s ošetrujúcou lekárkou. Ocenil jej prístup, predloženú epikrízu , nasadenú liečbu a perfektne odvedenú prácu.
Pacient bol mimo ohrozenia na izbe, s úľavou prijal návštevu.
Čas sa chýlil k obedu. Personál priniesol na stolík k posteli chorého obed.
Tu si všetci uvedomili fatálnu chybu, na ktorú v nočnom zmätku úplne zabudli. Chorému zabudli pribaliť príbor.
Polievka sa na stolíku pomaly parila, jesť sa ale nedala. Na oddelení nemali lyžicu.
Tou lyžicou niekto iný vyjedá so spoločnej misy.
Jedna z mnohých povestí o kráľovi Matejovi hovorí o tom, ako inkognito chodil spoznávať ľud po krajine. Raz sa dostal do spoločnosti sedliakov. V čase večere ho pozvali k stolu, kde stála misa halušiek. Do ruky mu strčili lyžicu a začali jesť všetci z jednej misy. Kráľovi bolo málo a preto si nabral aj z halušiek spred suseda. Ten nelenil a milého Mateja švacol poriadne po ruke.
Aj z tohto poučného historického odkazu vidíme, že nie lyžica je to, čo chýba nášmu zdravotníctvu.
