Po rokoch hody stratili na význame. Dospeli sme. Až príliš. Celý rok máme kolotoč - povinností a nové šaty si väčšinou objednávame cez internetové katalógy.
Jediné, čo zostáva nezmenené je dobre vypečená hus na obed. Naša mamka na tradície nedá dopustiť. Husacina patrí k hodom tak ako korupcia k eurofondom.
Scenár je už vari polstoročie nemenný. Začiatkom roka si mama preštuduje kalendár, na aký dátum pripadne hodová nedeľa. U nás je vždy 6. augusta alebo na najbližší deň po tomto dátume. Potom si zaznačí, kedy si pôjde kúpiť na farmu húsatá. Všetko musí sadnúť na deň, pretože 4 týždne pred dňom D ich začína štopať. /Pre tých čo nevedia, vlastnoručne ich kŕmi kukuricou /. Keď mamke vravíme, že by sa to nemalo, len mávne rukou. Či si vieme prestaviť, aká by bola nevykŕmená hus a hneď aj dodá, že planá. Štopala babka aj prababka a či je ona menej schopná? /Ochrancov zvierat prosím o zhovievavosť /.
Správne vykŕmená hus má okolo 8 kíl a pečienku väčšiu ako dve dlane. Na cholesterol je cez hody uvalené embargo. Pekne vypečené husičky, jedna báseň, potom chvíľu trónia na stole.
P.S. V našej rodine nie sú vegetariáni.
