Pred rokom zabehol najlepší čas na 60 M na škole. Hrával futbal, chodil na karate, mocný ako býk. Na jeseň ochorel a choroba sa ho nie a nie pustiť. Neustále bolesti hlavy prinútili matku vyhľadať lekársku pomoc. Potom sa lavína s problémami spustila neriadene. Behom 2 týždňov bolo jasné, že chlapcovi zlyhávajú obličky. O mesiac to už bolo isté. Koľko dostal infúzií, nikto nepočíta. Biopsia a identifikovalo sa zriedkavé ochorenie obličiek, ktoré postihne 1 z desiatok tisícov.
-Škola?
-Dialýza!!
Kedysi sa rozčúlil nad otázkami typu: Kde si bol, s kým si bol, učil si sa? Tieto otázky mu dnes nikto nekladie. Už len ako dákemu korheľovi: Koľko si dnes vypil?
Za deň smie vypiť len 1,5 l tekutín. Aj to potrebuje obmedziť na liter. A prichádza leto.
Pätnásťročný chlapec, akých sú tisíce. Takmer ešte dieťa, ale Laco už dospel.
