Do kabelky som si vhodila časopis. Len či sa budem vedieť sústrediť? Váhavo som vošla do polikliniky. Bola som rozhodnutá zistiť, aký je stav a potom pendlovať von – dnu.
Chodbička pred ambulanciu zívala prázdnotou. V duchu volám írečito OMG! Poplietla som si dátum? Staršia pani, ktorá prišla súčasne so mnou, pohotovo zisťuje, že lekárka ordinuje.
Nechápavo si sadáme, obe svorne krútime hlavou. Pani chvíľu loví niečo v kabelke, ja sedím ticho, ešte som sa nespamätala. Ubehne pár minút.
- Máte radi poéziu? – pýta sa pani.
- Áno, celkom áno – jachtám prekvapene – ale nie som žiadny expert.
- Poznáte Bučka? Vydal zbierku básní. Môžem Vám niečo prečítať?
Potom mi kultivovaným, pekne posadeným hlasom čítala úryvky z básní Štefana Bučka, až kým ma sestra nepozvala do ambulancie.
