Jozef je nielen bývalý absolvent školy, ale v sedemdesiatych rokoch bol aj slovenským reprezentantom v behu na stredné trate, dokonca bol aj v užšom výbere pre Olympijské hry v Mníchove. Po skončení pretekárskej dráhy sa upísal bicyklu a bicyklovaniu. Takmer šesť krížikov na chrbte s ním bicykluje denne po celom Slovensku i v zahraničí a kondíciu mu môže závidieť nejeden tridsiatnik.
Jozef sa v škole zoznámil s mládežníkmi. Porozprával im o sebe, o pretekaní, o tom, ako pochodil svet v časoch, keď nebolo bežné cestovať do krajín západnej Európy. Porozprával o bývalých učiteľoch školy, ktorí ho priviedli na atletickú dráhu, ako je im vďačný, že dostal možnosť ukázať svoj talent. Ponúkol deckám možnosť spoločného športovania, spoznávania krajiny na bicykli .
Jozefa prekvapilo, že mnohé dnešné deti majú len malý záujem o šport a športové aktivity.
Prihlásil sa jediný chlapec, Peťo. Chalan zakríknutý, utiahnutý, taký, ku ktorému si každý dovoľuje.
Jozef a Peťo bicyklujú už vyše mesiaca. Postupne Peťo získava kondíciu. Posledný týždeň spolu najazdili takmer 40 km v okolí. Peťo bol na miestach, ktoré ešte nikdy nevidel. Boli napr. pri Mohyle generála M.R. Štefánika, či v Oáze sibírskeho tigra v Kostolnej a majú ďalšie plány.
Jozef verí, že cyklistický oddiel sa rozrastie. Nemusí nájsť pretekára ako je Martin Velits, stačí, ak získa decká pre zdravý pohyb v prírode.
...a Peťo si vybicykluje väčšie sebavedomie.
