Mariann vlastnila neveľký dom, kde bolo treba kadečo opraviť. Najala si nášho milého študenta na práce okolo domu - od kosenia trávy, cez maľovanie izieb po natieranie okenných rámov. Pretože s prácou študenta bola Mariann spokojná, najímala si študenta niekoľko prázdnin. Počas tých rokov sa spriatelili natoľko, že ju študent pozval na promócie na Slovensko.
Mariann sa na Slovensku zaujímala o všetko. Vyzbrojená fotoaparátom striehla na vážky pri rieke tečúcej cez obec. Fascinovalo ju kukuričné pole. Kukurica ten rok vďaka dostatku vlahy narástla do nevídanej výšky. Tak sme ju museli odfotiť s kukuricou. Chutili jej naše jedlá a rada sa prechádzala ulicami obce, kde zvedavo nazerala do dvorov.
... a fotila.
Všimla si to, okolo čoho sme my ľahostajne a bez záujmu denne prechádzali.
Ploty.
Tvrdila, že nikde nevidela také rozmanité ploty. Hovorila, že tie ploty vypovedajú o estetickom cítení, ume a tvorivosti Slovákov. Čo plot - to jedinečné dielo. Ťažko našla v obci 2 rovnaké.
Odvtedy prešlo 20 rokov. Obec sa zmenila. Už by ju Mariann spoznala len ťažko. Rozrástla sa a noví obyvatelia prinášajú svoju kultúru. Okolo domov stavajú vysoké múry.
Aj spoločnosť sa zmenila, všetci sme sa zmenili. Staviame múry pred ľuďmi, než aby sme stavali k sebe mosty.
A ešte máme špecialistov na tunely.
